Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík: .pro life., .trala., .len krátko., .deep., .ani neviem., .fotograf., .pokusy.
.trala.
Jana Martišková
Ako je a ako bude
Cítim nečistotu na mojich rukách, možno je to z tejto klávesnice alebo z dymu, ktorý sa ťahá tmavými ulicami, pod lampami viditeľný, obťažuje môj nos a vpíja sa do mojich vlasov. Umývala som si zuby modrou pastou, teraz si čistím ruky modrým mydlom, ževraj vôňa mora, nepení tak, ako by som si priala, uterák zavesený na dverách tiež modrý, voňavý, na zemi sa jemne povaľujú vypadané vlasy, niektoré svetlé, niektoré tmavé.
Jana Martišková
Výnimočnosť okamihu
Niekedy poteší len pár slov, len pár kratučkých viet a radosť vo mne stúpa, rastú pocity, že dobre, že viem o čom vraví, že to poznám a že je to také umenie, áno umenie, keď niekto dokáže slovami na papieri opísať vnútorné dianie, vnútorné pocity a vložiť do toho kúsok predstavivosti aj fantázie, kúsok seba. Vedome robiť šťastným tých iných ľudí.
Jana Martišková
Chuť
Farebný šál omotaný okolo krku, aj zelená, aj fialová, aj ružová farba. Niekedy sa len tak rozhliadnem po triede a zbadám modré Labello na vedlajšej lavici, paličky na bicie v ruksaku, aj noty k tomu, ešte odrazy okien a závesov v okuliaroch, červené valentínske lízatko. Počúvam o rozdiele medzi filozofiou a mýtusom, je tu zima, riadna, ukradla by som Katke tie ružové ponožky.
Jana Martišková
Všelijako
Svietilo jasné slnko a mňa sa opäť dotkla túžba po fotení, lúče osvetlili čerstvo upečenú bábovku, ktorú maminka piekla, zatiaľ čo ja som umývala príbory a taniere od rajčín a olivového oleja, misky od cesta, zatiaľ čo na dodkovej streche sedeli susedove holuby (a možno ani nesedeli, ale tak som chcela, predstavovala si) a rozprávala som o voňavom grepe.
reklama
Jana Martišková
Nepokoje
Niekedy si vravím, že by bolo dobré niečo urobiť. Spraviť prvý krok a nie len čakať na zázraky, na ktoré vlastne ani neverím. Nikdy.
Jana Martišková
A zase raz...
Nasnežilo a sneh sa držal. Išla som pešou zónou, na chodníku veľa soli a rozožierala mi (už aj tak zničené) čižmy. Rozoberali vianočné mestečko, stromček z námestia zmizol, akoby sviatkom odzvonilo, čo však pre mňa nie. Stále vo mne vrie vianočná nálada, vôňa grepu, ktorý som si dnes konečne ošúpala a kúsok po kúsku vychutnávala jeho kyslé šťavy, tie, ktoré mi tiekli po brade, po prstoch ako malému dieťaťu.
Jana Martišková
Som fialka.
Tým slovám nerozumiem a je mi to jedno, počúvam len ten perfektný hlas, pečieme perníky a cítim sa vianočne, tak ako pred rokom, pred pred rokom, atď... (tri bodky, ako za mojej starej éry).
Jana Martišková
Pupendo
Slová vrývajúce sa do pamäti, neskutočne skutočné, zamlčané myšlienky a nevyjadrené pocity a tak to asi aj zostane, šľahačka rozplývajúca sa na jazyku. Všetko dobre. Zhluk nedokončiteľných viet v hlave, len začiatky bez bodky na konci.
Jana Martišková
lebo
Dlho mi potrvá, kým sa s nimi zžijem, ľudia si ma obzerajú a hodnotia, skrývam sa a aj JA chcem hodnotiť, no na to nemám právo, lebo... Proste nemám. Hľadáme, hľadáme slová, na ktoré nevieme prísť, a potom rozmýšľame a hovoríme všetky slová na a:
