Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík: .pro life., .trala., .len krátko., .deep., .ani neviem., .fotograf., .pokusy.
.len krátko.
Jana Martišková
noc a deň
Vôňa materinej dúšky na prstoch, jahody, už červenajúce sa čerešne, vlčie maky na kopčeku, takto prebiehajú dni u nás, niečo sa deje na červených kreslách na terase, niečo na červenej sedačke v izbe, ktorá spôsobila nepokoje v noci, to budenie a počítanie minút po každom zasvietení lampy a pohľade na hodiny. Aspoň si môžem vymýšľať svoje príbehy, ktoré ma určite naplnia na niekoľko chvíľ, chrbátom sa opriem o stenu a cítim chlad, vlasy na pleciach, vlasy, ktoré si zajtra dám upraviť do zatiaľ neurčenej podoby. Nič extra, myslím si. Myslím aj na mnoho iných chvíľ, často si čítam z bieleho papiera o veľkolepom sne, možno ten by ma uspal v nekľudnú noc, nejaká túžba prežiť všetko, snové zobrazenia, sú to už úplne iné myšlienky ako na začiatku, hlavu vnáram medzi vankúše. Zobudia ma padajúce kvapky, počujem ich cez otvorené okno, smer les, len niekoľko metrov odo mňa sa nesie vôňa mokrého, úplne mokrého ihličia, vlhkosť pôdy..+ záhrada a maky..
Jana Martišková
after
Je veľa toho, čo by sa dalo povedať, že som si pozerala fotky a videla tú s umývajúcimi zubmi, že ma potešila, že vtedy som myslela na: Ja som rada, som rada keď ťa vidím na chodbe a vidím tvoj úsmev a na chvíľu by som si mohla myslieť, že už patrí mne, že by mohol byť pre mňa, pôsobí to sebecky, ale tak to nie je. A potom som napísala povinnú recenziu na Matku a vypila pri som jednu kávu, vodu a zjedla niekoľko hroznových cukríkov, pomaranče, vraj taká príchuť. A za oknom je veľa snehu, tma, ulice pod lampovým osvetlením, chcela by som sadnúť na sane a nechať si vietor fúkať do tváre, nech skrehne, skrehne úplne, ako prsty na nohách po dlhom lyžovaní, vtedy husto padali vločky, takto si predstavujem zimu, winter, že na stromoch sú vrstvy, ktoré skrývajú ihličie, zo striech visia pichľavé cencúle a po chodníkoch kráčajú hlavy v čapicách. Ako minulý týždeň v horách. Ako dnes..A spomenula som si, že na chvíľu, na malú chvíľu som zo snehu cítila vanilku. .+ holiday.
Jana Martišková
intenzívne
Literárny výklad, fyzika a zelený čaj v mojej blízkosti, myšlienky len tu a tam, v meste, kde na prechode stál muž a v ruke si držal zviazaný vianočný stromček, svetlá pouličných lámp v ležérnom prítmí, čižmy, lebo hlásia jemný mráz ráno, kabáty a gombíky a ruky schované v rukaviciach, moje žlté a žltý šál, takto dnes. Stále tie pocity, nesloboda a množstvo správ, málo mojich slov, ticho, ticho (pred búrkou); keď teraz čítam túto vetu, nachádzam dvojzmysel a utajené, zamlčané myšlienky, keď hrá La soledad, chcela by som niekoho objímať a dlho sa s ním rozprávať, príležitosti, nárazy pri rohu, vtedy tá intenzívna túžba objatia. Je potrebné ostrihať ofinu a niečo málo študovať, vrátiť knihy do knižnice, požičať nové a bola by som rada, keby vstúpim do priestorov, slnko by svietilo pomedzi police kníh a ja by som si túto chvíľu odfotila, zatvorila vstupné dvere knižnice a išla tam, kde nás toto všetko učia, kde je blízkosť, napríklad. Tam, tam je dobre a dlhá ofina niekedy bráni pohľadu (oboch strán). . Že vraj na Vianoce tá zrkadlovka. . .
Jana Martišková
drobnosť
Stála som tam, na terase s neskorými raňajkami v ruke, stála som tak, že mi slnko ohrievalo nohy v žabkách, len po kolená, stála som a počúvala údery kladiva o hlavičku klinca. Len som stála a pozerala na vinice, sady a les, tým smerom, chrbtom k mestu a priemyselnému parku. Stála som v teplom dni, s takmer zbalenými vecami a radosťou na duši, v kuchyni som odbalila Milky Way minute s čokoládovou príchuťou a vrátila sa k postoju, čistému a užitočnému na uvoľnenie mysle. Tak som stála a mysela na tú pomúknutú pomoc, tie slová a vety o novote zo Singapuru.
reklama
Jana Martišková
odmlka
Cítim, že vo mne prázdno, málo slov a zmiešané myšlienky, pri umývaní riadu hľadím na kápiu v kalendári a na meno, ktoré dnes slávi svoje meniny, možno otvárajú šampanské v rodinnom kruhu a jedia lacné chrumky a možno ani nie. Je to len na nich. Stále a stále čakám, že sa mi v hlave zrodí myšlienka a nápad, rozhodnutie, oslobodenie. Niekedy sa zhlboka nadýchnem a hneď vydýchnem. Čakám úľavu a nie, on žije a chodí, spája nás len to linoleum, po ktorom obaja každý deň kráčame, sedel pred Tescom na lavičke, na ktorej som nikdy nesedela a nelízala zmrzlinu, ani nelistovala v časopise. A sedel tam s ňou, tou, čo má také krásne fotky, žlté pančuchy a fialové šaty, náhrdelníky, sústredujem sa na pomalé zabúdanie a učenie do školy, lebo nový polrok, ostrihám a nalakujem si nechty a nebudem toľko kukať na dva malé tulipány z windovskoloriek. + toto mám rada a toto sa mi páči (lebo raz budem hrať na klavíri).
Jana Martišková
.neviem
Prší. Mala by som ísť roznášať letáky, no predstava chodenia po mokrých uliciach a hádzania letákov do schránok ma neláka. Naliala som minerálku do pohára. Chladné bublinky hladia moje hrdlo, vyvolávajú chorobu, bolesť pri prehĺtaní.
Jana Martišková
Jednoduché u
Nakúpila by som veľa cukríkov a v čakárni ich cumľala. V papierovom vrecku fornety, pizzové, mrvia sa a na svetri sa mi kopia omrvinky. Natiahnuté nohy a kniha položená na nich, strana 414, už len kúsok a ešte niečo,
Jana Martišková
navidad
Chcela som sa aj ja podeliť s mojimi Vianocami, s našim kaprom, ktorý sa teraz stane slávny, ktorého sme v igelitke priniesli domov a potom ho vypražili, nikomu jeho kosť nezabehla a nezostala v krku, bol to dobrý kapor bez šupín. Pod obrusom sme mali tie minuloročné a na stole, stolíku, skrinke a na krbe horeli sviečky, modlili sme sa a spomínali na tých, ktorí tu už nie sú. Hádzali orechy do kútov,
