Teta drotárka nám podrobne vysvetlila pracovný postup:
,,Priložte drót, dbajte na to, aby ste nezdeformovali konštrukciu a teraz už len obmotávate týmto tenkým drótikom."
V jej rukách to vyzeralo jednoducho. No ako náhle som chytila drôt do rúk a začala obmotávať, hneď som pochopila, že to neni len tak. Na to treba dlhoročné skúsenosti. Nuž, teta je velice šikovná.
,,Óóóó pani! Vy určite vyšívate. Však?" pýta sa drotárka mojej maminky a ja si začínam myslieť, že teta je nie len šikovná, ale aj jasnovidka. ,,No videť to na tom, ako pekne zaťahujete sľučky."
Maminka je natešená z pochvaly.
Presedeli sme sa kurze niekoľko hodín. Zo všetkých ľudí, čo sa tam vystriedali sme tam boli najdlhšie. Aj sme toho veľa vyrobili.
Motýlika, kvetinky, vtáčika, kamienok...
Naučili sme sa techniku, popýtali sa na materiál, vyrobili si milé dekorácie, zaplatili a odišli.
Hneď pondelok sme nabehli do "obchodu s drátmi" a nakúpili sme. Tenký, stredný, hrubý... Kombinačky máme doma. Ešte fantázia k tomu a môžme vyrábať.
Naše pracovné náradie. (No nie je tam všetko. To len tak provizorne)
Tenký drôtik. V podstate včelársky drôt. A vedľa strunka. Tá sa neskôr vyklepáva dreveným kladivom a vznikne taká špirála (malý kúsok z nej trčí na ľavo, približne v strede).
Krásna (lietajúca) rybička.
Práve sa chystá napiť z vody. Rybu teda v sebe nezaprie.
Táto rybka bola stvorená mojimi rukami.
Motýlik práve oddychuje na katalpe.
Tiež prešiel mojimi rukami.
Vtáčik. Ocinkova práca. Veľmi ocenená v okolí.
Kvietok. Celkom podarený. No nie? Made by me.
Tak toto krásne slniečko sa na mňa každé ráno usmieva. (či je jasno, či je zamračené). Stvorené ocinkovou šikovnosťou.
Aj maminka sa činila. Týždeň roboty.
Ale kto vie? Možno za tú šikovnosť raz zarobí takýto mešec peňazí (alebo ešte lepšie eur).
A ja momentálne pracujem na ďalšej dekorácii - pavúčik.
Možno dám vedeť, ako dopadne.
PS: dúfam, že som Vás inšpirovala.
