Ubehol už dosť dlhý čas na to, aby som si uvedomila, že je preč. Dlhoročné priateľstvo, ktoré sa roztrepalo zo dňa na deň, je preč. Bolo to zapríčinené z obidvoch strán, kúsok mojej viny, kúsok jej viny.
Proste ona odišla a ja som sa s tým musela vysporiadať. Našťastie som nebola sama.
ona ma nechala, ale ONA ma našla
Pomohla mi ONA.
ONA, tá, ktorú som spoznala 1. septembra 2006. A zistila som, že s ŇOU môžem vždy počítať.
ONA je proste moje všetko. Dokáže byť taká veselá, taká smutná a len ONA vie byť smutno veselá a veselo smutná... Keď som smutná ja, je aj ONA. Keď je smutná ONA, som aj ja. Sme smutné spolu a sme veselé spolu...
Keď je smutná ona, ja už nie som. Pretože neviem, či je smutná, či je veselá. Keď som smutná ja, ona nie je. Pretože ona nevie, či som smutná, alebo veselá. Sme smutné každá sama a sme veselé každá sama.
Alebo nie?
Ja mám JU a ona má ... Neviem ani koho. Žeby hľadá???
ONA je moja najlepšia kamarátka.
Viem to...
Žiadna ona...
Len a len ONA.
Sme ako pár topánok. ONA je pravá a ja ľavá, ale aj ONA je ľavá a ja pravá.
