Tvoje vlasy,
sako,
krivý nos,
dlhé nohy,
ten úsmev,
to všetko mienim obdivovať,
dnes, zajtra, o týždeň.
Celý deň byť tak blízko,
ale tak ďaleko,
a Ty si ma budeš pamätať len ako "tú s tou roľničkou",
alebo "tú v tom stánku",
alebo "tú s tej červenej vetrovke"
alebo si ma nezaregistroval.
Ale ja si Ťa pamätám.
Ako "Toho s tým foťákom",
ako "Toho v tej veste",
ako "Toho na tom námestí",
ako "Toho s tou frajerkou",
ako "Toho odstrčeného".
Ako Toho najkrajšieho,
ako Toho nedosiahnuteľného,
ako Toho.
Proste Teba.
Ale nemôcť Ťa objať,
nemôcť Ťa chytiť za ruku,
nemôcť Ťa pobozkať.
Len sa pozerať.
Proste na Teba!