
Staručká babička vyobliekaná v čiernom vychádza z kostola. Oči má uplakané, celé červené. Je celá roztrasená a svoje zoslabnuté kosti podopiera palicou. Výrazné vrásky na tvári sa jej zformovali do tvaru hlbokého smútku. Slza jej vyteká z oka. Obrovská slza. Ďalšia. Niektoré skončia až na dláždenom chodníku, na ktorom sa ozýva klopkanie palice. Keby nehučia okolo autá, bolo by počuť dopad sĺz... Kvap... Kvap... Kvap...
Sedím v autobusi, ktorý smeruje k obchodnému centru. Sedím na dvojsedadle. Sedím sama. Zastavíme na zastávke a nastupujú ľudia. Rapperský chlapec, tipujem tak o rok mladší odo mňa podíde k "môjmu" sedadlu a opýta sa: ,,Máš tu voľné?" Prikývnem. Nemám slov, bola som prekvapená. Na pohľad typický drzý puberťák, akých sa okolo mňa vyskytuje mnoho. No z jeho hlasu bolo cítiť slušnosť a zdvorilosť. Potvrdilo sa mi, že nemôžem súdiť ľudí podľa ich vzhľadu a oblečenia. No na mňa aj tak široké gate padnuté pod "riť" a tričko o 2 čísla väčšie nepôsobia slušne...
Mladá, ambiciózna a pôsobivá. Tak na mňa pôsobí dáma, ktorá vzpriamene prechádza pešou zónou, zatiaľ čo ja lížem zmrzlinu na lavičke. Dokonale zladené oblečenie, kúsok extravagancie, kúsok elegancie. Súhra čiernej, bielej a ríbezľovej je dokonalá. Táto žena musí byť riadne úspešná a žiadaná. Presne takto si predstavujem majiteľku môjho obľúbeného obchodu s oblečením.
Pán v stredných rokoch je na prechádzke s maličkým dievčatkom. Žeby už deduško? Pôsobí vyrovnane, čo to si už prežil. Dievčatko, ktoré vyzerá ako bábika skacká okolo neho a prosí ho, či si môže umyť nohy vo fontáne. Dobrý ujo povolil a bábika si spokojne umýva nôžky studenou vodou. Pán na ňu pozerá so zamysleným výrazom. O čom tak môže premýšľať? Zakričí na dievčatko: ,,Poď Lienka. Už musíme ísť za maminou do nemocnice!" Chudák. Má asi mnoho problémov.
Teta, približne 40 ročná obsluhuje pokladňu v obchode so zdravou výživou a čajmi. Na každého zákazníka pozerá podozieravým pohľadom. Na mňa taktiež. Káže mi vziať si košík. Keď si pýtam sušenú papáju s citrónom, začala mi nakladať obyčajnú. Milým tónom som jej pripomenula, že si prosím citrónovú. A ona mi drzo odpovie, že mám vravieť skôr. A vždy, keď si náhodou idem kúpiž sušený ananás, alebo mandle v škorici na zákazníkov pozerá tým istým pohľadom.