Mám umyté vlasy a cítim z nich vôňu čerstvej zázvorovej peny. Pukajúca pena.
Predo mnou je ešte čas jedenia, podávania tabletiek, zapíjania vodou/čajom, nepokojné tri hodiny a až potom nasleduje spánok, snívanie, všetko sprevádzané nervozitou zo zajtrajšieho dňa, skorého vstávania a veľkého návratu.
Bolo príjemne aj nie, smutno aj veselo.
Zajtra sa vraciam.
Tie vlasy sa mi vytáčajú do veľkých morských vĺn, umývané studenou vodou pre tento dôvod, dôvod, že radiátory sú chladné.
Peniaze pod lampou, nejaké drobné k tomu.
Nedostanem sa na takú úroveň ako on, do ich sveta, sveta tak zvráteného, čo sa mi nepáči a nerozumiem sebe samej, že aj napriek môjmu odporu sa túžim približovať inej rase.
Papám detské piškóty.
Niektoré záľuby zo mňa vyprchali a stratili aktívnu činnosť vo mne, vyhlasujem návrat do mojich obľúbených, teraz prebiehajú dva návraty, zvládnem to, to musím.
Otváram škatuľku a vypukujem bielu tabletku z obalu, pokladám ju na jazyk a prehĺtam.
Kŕče a bolesť.
