Keď som bola malá, dostala som do čižmy (na Mikuláša) varechu a pred rodičmi som ju schovala. To ako znak, že JA som bola DOBRÉ a poslušné dievčatko a tých mojich som oklamala. Práve na Štedrý večer mi maminka spomínala tento príbeh.
Na stole mám malú ružovú knižočku, do ktorej som sa dnes začítala v kníhkupectve. Tak som si ju kúpila, neodradil ma ani feministický šmrnc v tejto knihe. Je krásna, zvonka, vo vnútri, aj vo vnútri vnútra:
vrátil si sa
v ruke
nedopitý
pohár whisky
Došľaka
prečo ja nemôžem nikdy byť slabý
povedal si
Potom si dopil whisky
Potom si si ľahol
Potom si zaspal.
Ešte pred niekoľkými dňami som ležala pod stromčekom a čítala knihu. Nevnímala som zvuk doliehajúci k mojim ušiam z tv, nezaujímali ma hlasy v izbe. Potom som si sadla a bola dezorientovaná, stratená na púšti. Myslela som na rôzne deje:
prichádza na koni s kyticou v ruke. Hneď zavrhnem túto myšlienku, ktorá by sa rozvýjala prudko romanticky.
svoj život strávila čakaním, raz na lístok na autobus, raz na samotný autobus, na toho pravého a potom a na úrodoch pri vybavovaní rozvodu. Nikdy sa toho pravého vlastne nedočkala.
zdobili sme medovníky a pripravovali sa na tie chvíle, smiali sa na nedokonalých tvaroch a na ešte nedokonalejšom zdobení.
zabáram sa hlboko do deky. Tak hlboko, aby sa mi zohrialo skrehnuté telíčko a omrznuté prsty. Som unavená zo šmýkania na ľade, jedna noha a druhá, nevládzem. Už nič a nič.
Došľaka
prečo ja nemôžem nikdy byť silná
Asi hodím niečo o zem. Asi niečo mäkké, aby sa to asi nerozbilo a nespôsobilo rozruch v dome.
Dom stíchol a počuť len slabé fučanie nášho počítača, ťukanie do klávesnice a tikot hodín, možno moje (tiché) dýchanie. Pustila by som si niečo pekné a hlavne poriadne nahlas, možno by to podporilo aj moje trávenie.
(A zase raz chaoticky...)
