after

Je veľa toho, čo by sa dalo povedať, že som si pozerala fotky a videla tú s umývajúcimi zubmi, že ma potešila, že vtedy som myslela na: Ja som rada, som rada keď ťa vidím na chodbe a vidím tvoj úsmev a na chvíľu by som si mohla myslieť, že už patrí mne, že by mohol byť pre mňa, pôsobí to sebecky, ale tak to nie je. A potom som napísala povinnú recenziu na Matku a vypila pri som jednu kávu, vodu a zjedla niekoľko hroznových cukríkov, pomaranče, vraj taká príchuť. A za oknom je veľa snehu, tma, ulice pod lampovým osvetlením, chcela by som sadnúť na sane a nechať si vietor fúkať do tváre, nech skrehne, skrehne úplne, ako prsty na nohách po dlhom lyžovaní, vtedy husto padali vločky, takto si predstavujem zimu, winter, že na stromoch sú vrstvy, ktoré skrývajú ihličie, zo striech visia pichľavé cencúle a po chodníkoch kráčajú hlavy v čapicách. Ako minulý týždeň v horách. Ako dnes..A spomenula som si, že na chvíľu, na malú chvíľu som zo snehu cítila vanilku. .+ holiday.