Tu na tomto mieste je plno zveriny, cez cestu prebehli traja diviaci, aj s malým diviačikom, bača pasie a pasie ovce, pasú sa pri lese, pasú sa pod lesom, nepasú sa v lese, na poli v diaľke sa kŕmilo sedem srniek, aj kravy sme obchádzali, veverička chrumká orech na strome, skáče, z jednej haluze na druhú, tretiu a na štvrtú nedoskočí a padá do kríkov, líška v našej neprítomnosti rozhádzala smeti a teraz sú po zemi odpadky, fľaša od vodky, slivovice, Pedigree, plechovky, servítky, sáčky.
A Bebe vraví:
,,Počúvaj!"
,,Šak nič nepočujem."
,,Veď práve..."
A na prechádzke, v gumákoch, je to fenomenálny pocit, zabárať nohy do blata, hlbokej mláky, chladno a sviežo, že kráčať pomedzi vlhké zmoknuté listy a nemať mokré tie optimistické ponožky, že nemusíš vykročiť z chodníka a obchádzať kaluže, len do nej skočiť a
a vychutnávať ten pocit,
že vlhko
ale napriek tomu sucho
a teplo
no chladno,
zdvihnúť nohu a posunúť ju len o kúsok
a položiť ju do vody
a nenachladnúť,
lebo sa ohrievame po tme, pri ohníku, vlhké drevo syčí a dymí, veľa, a ja som celá zakadená a z toho dymu sa mi točí hlava, smrdia mi vlasy, sveter, z panvice na mňa vystrelil horúci olej, opekáme slaninu, párky, klobásky, veľa kalórií a veľa tuku a veľa
hviezd nad nami, ktoré v meste nie sú také viditeľné a zanikajú pod vplyvom svietiacich lámp, hviezd je početne, svietia a blikajú a to je rozdiel medzi "tu" a mestom,
* "tu" je tiché
* a prázdne, opustené
* tmavé
* bezveterné
* farebné
* totálne ukľudňujúce
* na oddych
* a prechádzky
* také AKURÁT (pre mňa)
