Tak, a keď som vošla v noci priamo do tmy vonku, pozrela som na nebo, hviezdy a nejaké súhvezdia, zdá sa, že vietor stíchol, už tak neohýba stromy, nezdvíha sukňu na cintoríne, vraveli mi, aby som si ju pridŕžala, asi nechceli žiadny dedinský škandál a ohováranie babiek s palicami v ruke, niekde na lavičke,
filmový jazzovo-miešaný večer s piškótami so želatínou, asi príchuť marhule,
tance, keď hrá Ray Charles na klavír, malá kaviarnička s drevenými parketami, Hit The Road Jack a klopkajúce topánky, tie lietajúce šaty, chce to uvoľnenosť,
ešte stále v dome cítiť vyprážaný olej zemiakových placiek, tvoril sa dym, stúpal a rozniesol sa kuchyňou, biela hmla, postupne uteká cez otvorené dvere,
je to tak, že som závislá na hudbe, s ňou mi čas rýchlejšie plynie, je to inšpirácia, je to pôžitok, je to láska, ktorej budem verná do konca života, chcem ju vychutnávať stále, v tichu, zo starých platní z pivnice, piť čaj, možno horúcu čokoládu, ako dnes,
stále nosím so sebou tie papiere s množstvom slov usporiadaných do odstavcov s myšlienkou, obrázky, ktoré sa dajú dokonale predstaviť a zachovať ich v podvedomí, stále ich tam niekde mať a pri príleživosti ich vylovím a usmejem sa, s ľahkosťou ako vždy, keď o nich čítam,
večer vysokej teploty a prázdneho domu,
dni zodpovednosti, varenia karfiolu so zemiakmi, cítim sa tak nemyslene, keď hovorím, že je dobrý a chutný, krehká soľ, jej zrniečka sa rozpúšťajú pod vplyvom pary, tepla,
mám rada vtáky lietajúce pod nebesami, ako sa vznášajú a trepocú krídlami, holuby na námestí,
počula som niečo o rekordných teplotách dnes,
keď ľudia chodili na cintoríny a všetko to bolo také formálne, keď sme kráčali ulicou smerom k cintorínu, ľudia sa hmýrili ako mravce, veľké rodiny s čiernych kabátoch, s igelitkou, s kahancami v nej,
neustále sa mi sníva niečo, dnes napríklad foťák a fotenie ruky, samé blbosti, niekedy mám pocit, že sa pozerám do budúcnosti, takej, aká by skutočne mohla byť, skvelé, všetko skvelé tam, chlap, byt s avokádom na stole, spáľňa a veľké okno, obliečky IKEA, ráno sa zobudiť pre svietenie slnka priamo do očí, východ, zatiahnem záclony a opäť sa zvalím do postele,
úspechy sa tvoria postupne, treba rozmýšľať a predvídať,
zmyselnosť,
naši sa zbalili, počkali si na auto a odviezli sa do Prahy, koncert Queen a ich návraty do mladosti, určite sa prejdú uličkami mesta, nadýchnu sa a povedia, že toto je jedinečná vôňa Prahy, určite,
a zatiaľ čo oni sú v mojej milovanej, tu sa objednala pizza, niva, olivy, šampióny, fakt dobrá, pozeráme Čiernu knihu a pôvabnú chôdzu Rachel/Elis na vysokých podpätkoch, poviem to, že dokonale chodí, priložím drevo do krbu, puká a robí teplo, ešte stále štrikujem žltý šál, ešte treba zopár centimetrov a bude, bude pripravený do mrazu a snehu a šmýkania po ľade,
Z.V. na námestí ešte pred pizzou a filmom, zima, fialový kabát osoby vedľa mňa, cesta autobusom v štyroch, smejeme sa a vystúpime na správnej zastávke,
teraz čakám na príchod, vlastne najprv bolo treba upratať tento bordel tu, povysávať a utrieť zrnká soli zo stola, časopisy hodiť na jednu kôpku, pustiť si Reginu Spektor, na ktorú mám náladu len výnimočne, ale zbožňujem ju, je to udalosť, keď hrá, šúpem si mandarínku a silne aromaticky mi z nej voňajú ruky, prehrabem sa nimi vo vlasoch, spútam ich gumičkou
a spomeniem si na ranné polievanie kvetov, muškátov, ktoré ešte nezamrzli, ale nie je potrebné dať ich do pivnice, možno o chvíľu, niekoľko dní a niekoľko chladných nocí,
tie hviezdy, čo žiaria,
dni teplé ako dnes, len sveter a sukňa, pomalé kráčanie po brehu, fotím si šípky dobré na čaj, fotím si nohy a fotím si tekvice, ošúpanú mandarínku,
chcem si teraz čítať tie papiere, čakať na príchod a uvítanie tých, čo sú na výlete,
je to vyčerpávajúce, tento neusporiadaný beh informácií.
