Nastavíme objektív s najmenším zväčšením.
Pozeráme do okuláru a vyhľadáme v mikroskope svetlo tak, aby celé zorné pole bolo osvetlené.
Preparát položíme na stolček mikroskopu, upevníme.
Tubus pomocou makrometrickej skrutky posúvame tesne nad preparát.
Pozeráme do okuláru a dvíhame tubus smerom hore až kým sa neobjaví obraz. Pomocou mikrometrickej skrutky obraz doostríme.
Celý pozorovaný objekt si najskôr prezrieme orientačne kúsok po kúsku, až potom sa vrátime k najvhodnejšiemu miestu a postupne podľa potreby použijeme väčšie zväčšenie.
Je dôležité dodržiavať úplnú čistotu podložných a krycích sklíčok, ako aj optickej časti mikroskopu.
A raz si pichnem špendlíkom, sterilizovaným, do prsta a krv mi začne stekať a jednu kvapku krvi dám na sklíčko a budem pozorovať krvinky, krvné doštičky a budem pracovať presne podľa postupu, tak, ako to má byť.
Alebo si vytrhnem vlas, pozorovať jeho poškodenia, lámavosť, maz, lupiny a môj laboratórny pokus dospeje k záveru, že musím používať ten Pantene, nie tie ostatné šampóny, ktoré podľa reklamy na Pantene vôbec nefungujú a nenapravia vlas do pôvodného stavu.
Ľudia si o mne myslia, že som debil,
* že keď chodím po meste s mobilom v ruke, zatvoreným, len tak ho držím a
* že keď na chodníku zastavím, oblečiem si vetrovku a o pár metrov si ju vyzlečiem a o ďalších pár metrov si ju zas oblečiem a
* že z vačku vyberám cukríky a
* že mám rada depresívnu hudbu a
* že v izbe mám neporiadok, lebo ten chaos upokojuje (alebo aj nie, ale je to dobrý druh výhovorky)
* že si vykladám nohy do skrinky a
* že rada skáčem a
* že milujem zemiakový cukor, ktorý je podľa nich príliš sladký a
* že mám vlastne skutočné dôvody, prečo chodím doktorom a
* že nemám rada animáky a
* že najradšej sa na seba pozerám v tieni a
* že aj napriek mojej častej veselosti, mám rada tie obdobia smútku a
* že mám doma odložené plechovky od Coca Coly a
* že rada chodím, veľa a
* že som strašne nerozhodná a nemotorná (dnes, keď sme mikroskopovali, stratila som krycie sklíčko a vlastne aj tak, v mikroskope som ako vždy nič nevidela)
* že obľubujem zvuk tlačiacej tlačiarne
* že tu píšem, verejne, že mi nevadí, keď ma čítajú stovky ľudí a
* že tu píšem debiliny o mikroskope a
* že tento článok vlastne nie je o mikroskope, ale o... Vlastne neviem.
Poviem vám niečo: nie, nie som debil, ja len tak vyzerám, niekedy a možno aj často a možno aj divná som, alebo aj nie, ale občas sa tak cítim, aj teraz
PS: Obraz predmetu, ktorý pozorujeme v mikroskope je zväčšený a prevrátený, ako dôkaz urobíme nasledujúce pozorovanie...
