Dosť lenivosti

V koši sú len odpadky, zbytky po vystrihnutých obrázkoch z časopisov, obal od hríbových Maretti,staré nepotrebné bloky, biele igelitky s modrým nápisom, na zemi špinavé prádlo, ale na stole voňavé, opraté a vyžehlené, milujem tú vôňu vyžehleného prádla, taká čistota, ukludňuje a pôsobí na dušu, bolo by treba povysávať izbu, oslobodiť ju od prachu a umyť stôl, poukladať perá a ceruzky, vyhodiť nahnité jablká, ale mne sa neche, bolí ma ucho a tá bolesť ovplyvňuje celú ľavú polovicu hlavy, pri každom pohybe cítim, a bolí, bolí, mám chuť na horúcu čokoládu, bielu, v časopise som videla recept, trocha smotany, čokolády a mlieka, plus ešte niečo, nechať zovrieť, raz, keď sa mi bude chcieť, nám takú uvarím, bude riadne sladká, pretože sladké uvoľňuje a vyplavuje pocity šťastia, to je to, čo potrebujem, slobodu a niekoho, s kým sa porozprávam, o všetkom, o dnešnej návšteve lekára, o nostalgických pocitoch, o dni všetkých svätých a o chodení po mnoho hroboch, o intímnostiach, ja len, že nevládzem, nevládzem prežívať tieto kŕče v bruchu, chcem cítiť Tvoju vôňu, nie ten drahý parfém, masíruješ mi nohy škoricovým krémom, k ústam mi prikladáš šálku kapučina, nemusím pohnúť ani prs