Už je lepšie, na oslave som mala špeciálne lokše, suché lokše, vlastnú minerálku a vlastné banány.
S čiastočne zaviazanou šnúrkou na pravej nohe, polovičná mašľa, tenisky, ktoré sú už trochu staré, modré od rifiel, dopracovali sme sa do štádia odchodu.
Teším sa ako malé decko, ktorému dali do pusy cumlík, výstava nábytku, farby, tvary línie a krivky, masy ľudí, blesky z foťákov.
Pred očami sa mi ukazujú krásy, krásy a krásy. Pozerám sa a pamätám si, keď budem zariaďovať vlastný dom, byt, nasadím si žeruchu do kuchyne, osvetlenú slnečnými lúčmi, bazalka vedľa, pažítka vedľa vedľa,
bazalka na ranný rajčinový šalát, niekde v šuflíku uložené strieborné príbory, na kuchyňu sa teším, svetlú a farebnú, s kuchárskymi knihami na poličke. Premyslené bývanie s krásnymi obrázkami, čiernobielymi fotkami na farebných stenách, všetko jednoduché.
Užívať si toto výnimočné miesto s niekým výnimočným, zažívať výnimočné okamihy. Na vysokých podpätkoch tancovať v strede obývačky, horiace sviečky poukladané na policiach alebo plávajúce sviečky v mise s farebnou vodou, kvety, veľa kvetov, prehnaná romantika po akej túžim.
Prstami prechádzam po krehkých záclonách, okolo mňa prechádzajú dámy s oblými bruškami, všímam si ich dar, ich moc, ktorou ovládajú priestory, vzbudzujú obdiv, sú krehké ako tie záclony, také krásne, neskrývam svoju radosť z nich a usmievam sa, len tak doblba. Bolo ich tam veľa.
V hlave som si zapamätala mnoho drobností, červená skriňa v pavilóne A, z hladkého dreva, ako sa od nej odrážali všetky blesky, zelené vlasy staršej panej, ženu vyzúvajúcu si fialové topánky, možno odtlaky, bolesť v lýtkach, kŕče. Cesnak len tak hodený na stole. Ľudia behajú a berú prospekty, voňajú, tak voňajú.
Aj kofolu z umelého pohárika popíjam, teraz už môžem, chute na jazyku zmiešané, podobné a pripomínajúce tie hnusné kvapky, kyslé ako citrón, vôbec neviem, prečo práve kofola evokuje vo mne takéto chute,
v pozadí mysle mi znejú jemné a zmyselné tóny hudby, spomínam si na minulý rok, na toto isté miesto, len s inými ľuďmi a pri inej príležitosti. Ležanie v tráve, tiež kofola z umelého pohárika, okuliare a púpava v mojich vlasoch, aká sentimentálna minulosť, bez osoby, ktorú som si nazvala: Hĺbka.
