
Chcem, aby slová o mne vychádzali plynulo, aby nevznikala žiadna násilnosť a donútenie, aby som si mohla ukladať slová v ľubovoľnom poradí, mne vyhovujúcom, prehadzovať podmety a prísudky do nepochopiteľných celkov ukrývajúcich tajomstvá niekde vovnútri, medzi zbytočnými slovami.

Pokožku mám dnes akúsi hebkejšiu a aj vlasy sú také poddajnešie, to tá školská voda, ktorou som si po dvanásťminútovke osviežila telo, umyla vlásky a prehodila cez seba len ľahké krátke šaty fialovej farby, v ktorých som sa cítila voľná i keď vystavovaná nechceným pohľadom cudzích ľudí, s nevyslovenými otázkami v hlave,
mlčia ako púpavy.
2. jún 2008

Nerada počúvam hádajúcich sa ľudí, vtedy sklopím zrak a tvárim sa, že som pouličná lampa, nijakým spôsobom nedokážem zasiahnuť a zastaviť dianie, nie je to v mojich silách.

Slnko vyšlo nad spiace hory a svojimi lúčmi zohrieva asfalt. V sobotu vo vzduchu voňala pokosená tráva, šalvia a postrek na vinič, v nedeľu mokrý betón a ihličie. Dnes cítim nový deň, nové šance a nové udalosti.

Bola som pozrieť mačiatka, ako cecajú, v srsti majú záhradné zbytky.

Včera som si mnoho uvedomila, to že nepatrím do toho ich sveta, že nepomôžu ani určité stránky, správy, pohľady, že je zbytočné k tomuto sa snažiť, žiadna snaha nebude taká obrovská, aby zostala naplnená. Zoberiem metlu a zametiem všetky možné príležitosti, udalosti v minulosti a možno aj tie z budúcnosti, nekonečné výhybky dvoma rôznymi smermi, dva vlaky s orvorenými oknami, cestujúce (proste) inam.
A viem, že o tomto som už rozmýšľala tisíckrát, len teraz to myslím naozaj, definitívne.
4. jún 2008

Sobota a vonku prší, kvapky dopadajú na zem približne v 60° uhle a v pôde vytvárajú ryhy. Mačiatka sú celé mokré, trasú sa, zatiaľ čo mačica sa komfortne schovala pod strechu a oblizovala si labky.

Nevydarený kuchynský pokus a také osobné sklamanie nad rozvarenými zemiakmi.

Krátke myšlienky, rozhádzané slová.
Dážď pôsobí depresívne, preto tie slnečné fotky s modrou oblohou, stále treba snívať a spomínať na krásne okamihy, predstavovať si voňavé snežienky, keď blýska sa na oblohe, vidieť modré nebesá, keď skutočne sa hromadia sivé mračná.

A ja som len iluzionista hľadajúci budúcnosť v nebesách.
7. jún 2008
(.photos by me.)