Namáčam handru do penovej vody, vyberiem, poriadne vyžmýkam a položím handru na studenú dlažbu, o ktorú sa opieram kolenami, krúživými pohybmi zmývam všetku nečistotu, fľaky po blatových topánkach, po rozliatom mlieku, kravskom, ktoré ja nemôžem, to znamená, že ja som ho nerozliala, takže by som ho nemala ani umývať, zatiaľ čo babky sa vezú v polorozpadnutých autách do domu, kde vonia pečená kačica a možno aj pečená hus a lokše, kde tiež majú čisto, dnes sa slávi, dnes sa nepracuje, dnes sa zabáva, dnes sa strieľajú krepové kvetiny.
Z rádia sa ozýva táto pieseň, ktorej klip si predstavujem tak veselo, stovky dievčat v ľahkých polodlhých farebných šatách hopkajú cez most, držia sa za ruky a pohybujú sa presne v rytme hudby, vrtia bokmi, rukami, trasú ramenami, chvíľu ich ožiaruje slnko, no v momente na nich dopadajú malé kvapky, blýska sa, táto scéna je poprepletaná intímnymi zábermi z milostnej scény, obliečky majú rovnakú farbu ako šaty dievčat, aj tie isté ornamenty,
po moste behá pes, s čerešňami v ústach.
Počujem zvuk prichádzajúceho auta, ako sa otáča na brehu, Eimy nešteká, na aute buchnú dvere, zvoní zvonček, maminka otvára: ,,Vitajte! No prejdite ďalej, niééé, nemusíte sa vyzúvať." sadneme za stôl a dlho sedíme a klebetíme a preberáme vážne/zábavné témy, pri ktorých nám je smutno/príjemne, na stole sa objaví kopa jedla, nakladáme, konzumujeme, konverzujeme, stále je čo (jesť), stále je o čom (hovoriť).
Slávnostne, pekne oblečení, kolotoče, také ako vo filme Dedictví, strelnica, lízatká, cukrová vata, mačkažáky všade, dedinský futbal - mládež, starší páni,
taká dedinská pohodička.
