Pyžamo padlo na obal knihy Skvosty Prahy. Teraz si ňou často listujem, prechádzam sa po stranách a hladkám obrázky, cítim tvary miest, malých domčekov v úzadí centra, niekedy pijem kávu a niekedy čaj, vlnené ponožky na nohách, chránia pred chladom, Starý židovský cintorín na stranách 76 - 77, kamene, vrsty, 12 vrstiev, tak, ako keď sme počúvali židovskú sprievodkyňu rozprávať o chanuke a tóre, niečo o visiacom chlebe.
Pred sebou som zbadala neznámu známu tvár, je stále bližšie a bližšie, je to úsmev, je to krátky rozhovor a štipka výmyslov, je to pohľad do budúcnosti, je to zhodnotenie môjho vzhľadu, je to podanie ruky a pusa na líca, želanie šťastia v živote, opačné prianie šťastia v zahraničí,
vtedy som bola donútená vybrať si sluchátka z uší a načúvať popod mrakmi, okolo kráčali babky v čiernom, zahasil cigaretu v tráve, zelená, posypaná listami. Kľúče v zámku šťukli, časopis v schránke, listovanie New Yorkom, prejsť ho za niekoľko minút a potom mať v hlave mrakodrapy v modrej oblohe, počet okien, cez ktoré možno hľadieť na život, na klobúky a strechy áut, niekde na križovatke svieti červená, tak chodci stoja a podupkávajú si nohou pri čakaní.
Len tak si odbehla a nič nepovedala, ja som stála na schodoch a nečinne sa prizerala, neskôr úsmev na perách a pohľad tam, tam kde niekto sedel a robil úlohy, možno sa otočil a vyhľadal pohľadom nečinné státie na schodoch, úsmev na perách.
Vždy potešia nejaké úspechy a slová chvály, keď sa všetci hlásia na cukríkovú fotku, zaklopala som si podpätkom o drevenú podlahu a všetko sa ozývalo, zažali pouličné lampy za oknom, tma a svetlo v nej, stále cítim ten cigaretový zápach, vonné tyčinky Cannabis, ktoré osoba neviemaká kúpila v darčekovom obchode a doniesla do spoločnosti, kde sa pije kofola a zelený čaj s príchuťou vanilky, spoločnosť, do ktorej som dnes s vysokými, klopkajúcimi topánkami akosi nezapadala. Ale mám to rada, takéto kráčanie mestom, keď treba dávať pozor na ryhy v chodníku a nešmyknúť sa v Nitrazdroji.
Potom tá večera, darček v trblietavej krabičke, striebro: náušnice a náramok, oplatí sa to, 20 rokov vydržať s jedným mužom, povedala maminka, dali si pusu, dostali Merci a štrngli sme si netradičnými nápojmi, grepovými džúsmi, vineou a nealkoholickým pivom. Rozhovory, kde namiesto prílohy počujem pri ohni a čudujem sa, prečo je to pri ohni drahšie, či čo to, nedávalo to zmysel a ja som len pozerala a v duchu rozmýšľala, pozerala po murovaných stenách a občas pomyslela na to, že tu nie je signál na zavolanie
a kompletné rozlúčenie sa pred prázdninami.
Povedala som si, že nebudem písať o blízkom kontakte s ním.
Chcem pocítiť rannú rosu na holých chodidlách.
