Najprv rinčali len poháre, štrnganie na moje zdravie, šťastie, lásku a veci podobné, zvyčajné, vonia šampanské, a potom začali rinčať dary, med a šálka, črepiny, zametanie, niečo ako na svadbe. Nedostatočné zametanie spôsobilo, že kúsok skla z určitesladkého medu (neviem) sa zapichol do prstenníka na nohe a bola krv, zranená, teraz musím chodiť so zdvihnutými prstami a veľmi opatrne, cítim pálenie, hnisanie.
Vo váze je hortenziová kytica.
A ja som zase na niečo neurčité čakala, nejaký náznak, že bol prejavený záujem, aj blahoželanie, ktoré bolo pripomenuté, ale nič, nič.
Chlap na strome pripomína veveričku bez chvosta, svojimi pohybmi a technikami lezenia, šiltačka na hlave, niečo padá, svieti slnko a potom chvíľu nie, pol litra kofoly v bruchu žblnká pri každom naklonení na stranu. Ľudia z autobusu odskakujú a uhýbajú sa pred jazdou smrti, je to milé, ako sa všetci boja a zrazu si dávajú pozor, tu vnútri a tam vonku.
Človek si vysníval nejaký ideál, ktorý by ovplyvnil všetkých mojich blízkych. Napísali by správu, alebo by sa pri stretnutí pohľadov usmiali, úprimne a vrele, možno nejaké objatie.
Kvapky bubnujú v nepravideľnom rytme, v rozdielnej intenzite zvuku, letia vzduchom a pri dopade na dáždnik pulzujú, tvoria celok, dážď, ja bosá kráčam tmavými ulicami, baleríny v ruke sa kývajú zo strany na stranu, kopírujú moje pohyby, kamienky sa ma môžu nežne dotknúť, pichnúť alebo pomasírovať, teplý asfalt ochladol, vonia v priestore, vonia.
Človek nemá dovolené byť originálny, jedinečný aspoň v niečom, nemôže byť prvoradý, nie, keď okolo mňa vodu pije vyše 6 miliárd ďalších ľudí, pozície sa striedajú, sú alebo nie sú dôležité, takéto veci sa ma týkajú, týmto sa zaoberám, nedokážem to pretrpieť a mlčať, rásť smerom do zeme, jasná a priamočiara odpoveď, čí má(m) zmysel, stratila som veci blízke, prejavy môjho ja, prešli do ďalšieho sveta, dobrovoľne a či nie, neviem. Ale nepáči sa mi to, veď som egoista.
Na uliciach štekajú psy, vrtia chvostami, zmoknuté smrdia a púšťajú chlpy. Znova prší, prší tak, že musím v okne utiekať vodu, prikladať handry a posúvať v hocijakom smere, tu to nehrá žiadnu úlohu, hlavne čiastočne vysušiť, tŕň z kaktusu na dlani, vyberám ho pod svetlom lampy, inak tu tma, už je tma.
Rozmýšľam, či napísať, či jemu alebo niekomu inému. Vysnívala som si romantický začiatok vzťahu, lebo som romantik a čo keď, ilúzie, tak ako vždy,
zajtra má meniny Ivan.
