Prebúdzam sa do nočných hodín akosi nostalgicky,
celý deň bol ako sen, plný úsmevov, veselé prechádzky, tancujem si v dobrej nálade a podupkávam si nohou v rytme live hudby priamo na ulici v meste, flauta a husle a írsky bubon sa k piatkovému popoludniu hodia, chvíľu sedím na lavičke a len tak počúvam. V rukách držím môj čerstvý portrét za jedno euro, namaľovaný tu na drevenej stoličke, tenkým štetcom, čiernym tušom na recyklovaný papier. Žena maliarka sa nádherne usmievala, tým úsmevom mi ukázala svoje roky zapísané vo vráskach, v očiach sa leskne láska k deťom, ktoré pobehujú okolo nej.
No prišiel večer a ku mne prišlo zopár nocou zafarbených slov. A potom som začala rozmýšľať, čo je to šťastie, čo je to láska, čo je to (po)milovať. O čom sú tieto tri často opakované slová, kto mi ich ukáže v realite, nie len na papieri, kto podíde ku mne a nežne ma objíme a pobozká, komu sa schovám do hrude, zavriem oči, budem počúvať srdce a do nasýtenia opakovať nádych a výdych, len neprestať dýchať túto milostnú atmosféru.
A tú lásku do seba dostať, zasiať ju a živiť ju, kŕmiť ju sladkými cukríkovými chuťami,
a potom naplníme slová piesne Richarda Mullera Milovanie v daždi,
a 11. augusta by sme mohli ležať na deke v tráve a pozerať na hviezdy lietajúce po nebi,
a cítiť blízkosť a nie len tú telesnú,
a tvoriť nehu v slovách a dotykoch,
s akou rozvážnosťou by som niekomu chcela povedať, že ho milujem, že ho nenormálne milujem, povedať tieto silné slová a myslieť ich skutočne vážne, nech vo vzduchu nestrácajú svoj význam. Nech do človeka, ktorému sú určené, vniknú a zakorenia sa, nech sa rozrastajú, nech v ňom pučia ako kvety a zrejú ako plody. To je poslaním slova milovať. A chcem byť jednou z tých, ktorá významu rozumie, a mať pri sebe srdce, do ktorého vysypem toľko citov, toľko darov s mašľami.
A o niekoľko rokov chcem byť ako jedna z amerických žien, čakať ťa tehotná, kým sa vrátiš z práce, čakať ťa s napečenými čokoládovými cookies.
Píšem to a zdá sa mi, že je to veľká výzva.
Že sa nedejú žiadne zmeny, preto tá nostalgia. Že som bola príliš naivná, že som (si) uverila, že som snívala a mojim snom som sa takmer celá oddala.
Že teraz neviem, čo cítiť.
