Momentálne behám niekde v oblakoch a myseľ mi odchádza, nasadá do autobusu a sedí tam, kde sedí aj on, naše mysle sedia spolu, ale každú zaujíma niekto iný.
Príchod do Francúzska, 10 dní, kamenné ulice a hudobníci na pešej zóne, ešte nikdy som tu nebola, ale takto si myslím, že to je. Že pri každom kroku sa nadýchnem a pocítim vôňu veľkomesta, vystúpim na vežu a dlaňou pohladím celý Paríž, všetko na dosah, červené strechy domov a niekedy reštaurácie na nich, vysoké lesklé topánky a kabátiky s trojštvrťovými kabátmi,
a na ňom ten žltý sveter.
Ďalšia nedeľa a ďalšie koláče, po ktorých nám zostávajú čierne bodky medzi zubami (mak) a po ktorom tak familiárne vonia dom,
Ja žiarlim, no nemám prečo.
sú prázdniny a ja si konečne oddýchnem od toho nepríjemného školského kolobehu a siedmich písomiek za jeden týždeň, ktoré som zvládla tak, ako som ich zvládla, stresové situácie a veľký tlak, vysoké požiadavky, prach z kriedy a čarbanice na tabuli (niekedy dávno Harry Potter), písanie španielskych slohov, tak to už vážne týždeň nechcem vidieť.
Nič nie je tak, ako si to predstavujem, je len to, že obloha je dnes výnimočne modrá
a začína sa oteplovať, čo znamená, že za chvíľu budeme kľačať na kolenách a hádzať malé semiačka do zeme, dávať rastlinám nový život, motykou kopať jamky pre planty rajčín a na leto ich môžeme teplé oberať, teplé od horúceho slnka, pripravené a dozreté na môj obľúbený letný šalát:
rajčina, syr German White a olivový olej,
a v lete si tiež môžeme sadnúť pod agáty a vyzuť si tam žabky/balerínky, možno tam budú aj iní ľudia, sŕkať slamkou kofolu alebo horké pivo (niektorí aj čaj)
ešte stále vo mne pretrváva jedna túžba, to chcenie vlastniť nehmotné veci, tóny a melódie, ktoré dokáže vytvoriť len klavír. Počúvam Chopina, jeho Funeral March, mám otvorené okno, nech trocha jari vojde aj do mojej izby, v ktorej mám ešte stále papierové snehové vločky, cez to okno počujem ľudí na nedeľnej prechádzke, hlasy z lesa a vidím im snežienky v rukách, psy na vodítkach aj bez nich
vravím, nech aj my ideme, ale už je neskoro, ževraj takmertma.
