Na dušičky

My, ľudia pohodlní, sa na cintorín vezieme autom, vystúpime a pešoidúce dedinské klebetnice po nás zazerajú, buchnem dverami, zdeformovaný plech nad kolesami, na pôvodnom striebornom nátere po náraze zostali modré škvrny, kráčame po strmom vydláždenom chodníku, na parkovisku vietor, tu hore bezvetrie, asi to k tomu patrí, že na cintoríne je neveterno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Studené ruky a studené líca, tečie mi sopeľ a ja som si zabudla vreckovky, šál a rukavice, prechádzame pomedzi hroby, poloopadané lipy, umelé nádoby na vodu a osamelé lavičky, v igelitke mám sviečky a zápalky, jednou z nich škrtnem po škatuľke a malým oranžovým ohníkom zapaľujem kahanec, položím ho pod ukrižovaného Ježiša, plamienok bliká a mihoce sa, veľa kabátov a baretiek, vládne atmosféra 1. novembra,

hrozné množstvo lacných červených kahancov, umelých, červených, najgýčovitejší, aký som kedy videla bol (samozrejme) červený, špirálovitý s papierovým obrázkom Panny Márie nalepenej z vonkajšej strany, obrázok, ktorý pri prvom daždi premokne a odpadne, ja by som sa na mieste zosnulého urazila, urazila za takýto smútočný prejav,

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

 

stretávame veľa ľudí, neznámych aj známych, živých aj mŕtvych, starenky aj deti, padajú pozvania na dušičkové návštevy, na teplú kávu, na ľahkú večeru, príjemné posedenie pri lacných sušienkach a praclíkoch, po mnohých rokoch sa stretávajú bývalí spolužiaci, kamaráti z vojny, alebo spolubývajúce z intráku, na cintoríne áno, tu áno,

pri slove cintorín sa mi v mysli vytvára obraz:

plačúce babky a dedkovia, tetušky a ujkovia, chlapčatá a dievčence, všetci v čiernom, dlhé čierne stužky vo vlasoch, čierny klobúk na hlave smútiacej manželky, čierne silonky a čierne lakovky, uplakané oči a rozmazaná špirála, výrazné červené žilky v očiach pozerajúcich na mŕtve mužské telo 42-ročného statného chlapa, slzy, umelé kvety, vence a kríž, pohrebníci zatvárajú rakvu a to je ťažký moment psychiky, prenášajú truhlu k vykopanej jame, sprievod pozostalých, po lanách spúšťajú rakvu dolu a počuť zvuk dopadajúcej pôdy, slzy, slzy, bolesť, obrovská, prší, čierne dáždniky a bolesť, bolesť.

SkryťVypnúť reklamu

Zazvonil zvonček melódiou happy birthday, vyzuli topánky a prešli do kuchyne, pochválili vynovenie, zelenú farbu a hrady, také prirodzené všetko, klebetia a popíjajú víno, jedia tie lacné praclíky,

prišli do domu,

kde dnes voňajú langoše,

kelová polievka,

opraté prádlo

a vôňa spreju na utieranie prachu.

Dom ovplyvnený dušičkami.

Jana Martišková

Jana Martišková

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík:  .pro life..trala..len krátko..deep..ani neviem..fotograf..pokusy.

Prémioví blogeri

INESS

INESS

108 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

317 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu