Ráno bola hmla. Vlastne hmla sa pohybovala nad zemou celý deň, vo vnútri sme svietili a kúrili a upratovali a bol to prvý deň, čo som mala úplne jesenný pocit, nostalgia, ale príjemná, vonku mi utekali obláčiky pary z úst.
Vyberali sme z tekvíc zrnká, nemám rada ten pocit: zaboriť ruku do studenej tekvice a cítiť tú mazľavosť na prstoch, na skrehnutých prstoch; vyrezala som strašidlo (aj keď Halloween nijako doma neuznávame a ešte ani nie je), zapálila kahanec a na terase, medzi opadanými muškátmi, žiari a blyká, straší malé deti,
hneď ako sa dostanem ku kanvici varím čaj a popíjam pri čítaní knihy, cítim vôňu pečených zemiakov, s maslom a syrom chutia, chutia.
Raz by som chcela zažiť takú americkú jeseň, domy vedľa seba a bez brániek, veľké zožltnuté trávniky na priedomí a s vysokými orechami vedľa cesty, listy červené a hnedé a žlté (ladia s trávnikom) opadajú na cestu a pri jazde na bicykli si vychutnám zvuk šuchotajúceho a lámajúceho sa lístia, to chcem, áno presne to!
Varili sme gaštany, ja osobne mám radšej tie pečené, ale tie sme robili predvčerom, teraz sú v trúbe zrnká, hodiny v kuchyni zmenili svoje asidesaťročné miesto a vždy, keď chcem vedieť čas, pozriem na to staré a vždy zabudnem, zabudnem, ako som zabudla aj oprať tašku, už musím.
Na záver: Čo vo mne evokuje tú pravú jeseň:
* hmla
* Pliešovce
* žltá, hnedá, červená
* nostalgia
* vôňa mokrých orechových listov
* tekvice a pečené gaštany
* kolotoče
* sychravosť a vietor
* deka
* teplý čaj
* a dobrá kniha
* jemné depky
* huňatý sveter a šál
* gumáky v mláke
* záhradná úroda (jablká a hrušky)
* cintoríny: chryzantémy na masívnych náhrobných kameňoch
* sviečky
Tak teraz je už jeseň. Už naozaj.
(22:21. Lúskam zrnká. Zajtra o takomto čase už budem... Vlastne nebude takýto čas.)
