Práve som dojedla Deli a v tomto teple sa mi čokoláda roztopila na prstoch, to ako prejav pôsobenia mojich horúcich prstov, ktorými som dnes všelijako pohybovala pri odpovedi z chémie, slnečná strana triedy a lavice, strapaté vlasy Marisol, celkom milý úsmev, ktorý dodával istotu pri odborných španielskych slovách, tak trochu skomolených, pomaly plynúcich z úst spomedzi zubov.
Len tak, veď to sa zvyčajne robí, imaginárni ľudia, ktorí darovali tak osobný predmet, to všetko len vymyslené a neskutočné, len tak, možno sa pozabávať. Len toto mám v mysli, že dôvera, ktorá niekedy existovala sa vytratila za čiaru možností, že hlava je zaťažená len týmto.
Peniaze z výplaty akosi záhadne zmizli (aj) v mojom žalúdku, cigánska v žemli, kofola, miešané šaláty, mäkké prírodné cukríky, pečivo + zošit s fialovými kvietkami na obale, zatiaľ neplní svoje poslanie a žiadne písmeno v ňom neleží, nevyjadruje a nevraví príliš osobné údaje. Jahodový Kubík, kopčeky zmrzliny, banánová, biela čokoláda a dnes cookies s malými kúskami chrumkavej čokolády v sladkom kornútku
a potom k nám prišiel opitý ujo a rozprával niečo o priesvitnej blúzke. Mal popraskané pery a vzbudzoval odpor.
Koniec, takto sa nenecháme klamať, teraz už nie, žiadne čiarky ako vo vete, ktoré slúžia na pokračovanie, teraz už bodka vytvárajúca nové skutočnosti, možno nové podlosti a výmysly, a snáď aj kúsky pravdy, aj keď už ani tým neuverím.
Len štyri hodiny spánku a vysoké podpätky zapríčinili vlnu únavy + horúco, hlávky kvetov sa teraz usmievajú všade, otáčajú sa k slnku, zdravia ho nebadateľným pohybom lupeňa, farebného a hravého, akurát pre moje oči, ktoré potrebujú farebnosť každý deň, problémy s rozoznávaním.
Aké prekvapenie ma oblialo, niektoré tajomstvá, ktoré mali zostať zahalené pred ušami bohatých chalanov sa objavili, hovorí sa o nich v mojej neprítomnosti, viem to, aj keď nie som pri tom. Mala som mlčať, moja chyba o podelení sa s týmto citom, nejakej príťažlivosti, ktorá sa postupne vytráca, je to tak, že prvý dojem bol najlepší, záporný a potom to všetko šlo dolu a dolu, že potom vzniklo pripútanie, inšpirácia a určitý druh závisloti, čo sa neodvíja od vnútorných a známych citov, ale od pohľadov a gest.
Rozrobené korále na krk sú v štádiu oddychu, kedy bez pohnutia ležia v igelitovom vrecku na stole v obývačke, zavadzajú a nie sú schopné donútiť ma ukončiť robotu, zaviazať uzlíky a zašiť kúsok látky, modrá niť, žltá šnúrka, lebo žltá bola kedysi mojím snom, taká slnečná farba, rozjasňujúca a oživujúca.
Farby sú nevysloviteľné.
