Choreografiu ešte vôbec neviem, neviem kroky, kedy a čo. Chýba mi v nej viac otáčok a kreativity, nejaký švih a dej, výskoky
Nudím sa a pri predstave:
D. v baletnom kostýme a na špičkách prechádza cez telocvičňu, na hlave veľká biela mašľa zo záclonového materiálu a dva vrkôčiky
sa mi chce smiať, rozrehotať sa prenikavým smiechom na celú triedu, každý by si myslel, že som blázon, a že prechádzam do stavov vážnych psychických problémov.
Tik na rukách angličtinárky ma znervózňuje, poburuje ma jej výrazné r a nehorázne nesprávna výslovnosť, slovo street povedané strait, nechuť k učeniu, k učeniu tej dríkovskej angličtiny a po neviemkoľký raz opakovať hodiny, minúty a half, to, quarter.
Jej dilema, ísť, či neísť do potravín a moja úloha rozhodnúť, nevnímam a vidím dlhé vlasy (treba niekedy ostrihať) a bielu vetrovku, dlhé dlhé kroky po schodoch v neforemných topánkach. Som zvedavá na zajtra, fúkanie bielych balónov a krivý nos ukrytý pod veľkým červeným, pohyby a slová, trápnosti, to všetko, teším sa. Teším.
Len na skok som doma a prezliekam sa, beriem papier a ceruzku a počítam schránky v dedine, je to absurdné:
Ulica: Príkladná
Počet schránok: 27
Počet domov bez schránok: 1
Poškodené schránky:
a na bicykli v takom snehu/daždi, na konci ulici vyťahujem papier a ceruzku a zapisujem. Vyzerám smiešne, aspoň ja si tak pripadám.
Spomenuté, teším sa na zajtra, nedopustím, aby mi to niečo skazilo. Žiadna choroba, prešľapy a zabudnutia, nič a vôbec nič.
Plno smiechu, kúsok nervozity, radosť z pozerania a sledovania, celkovo dobrý pocit.
Foto: flickr
