Príchod do školy a nohy na lavici. Maťo zdraví klasickým zdvihnutím pravej ruky. Je pri tom smiešny, v bielej košeli, chudučké telo, padajúce nohavice. Prototyp nepríťažlivého puberťáka s rozcuchanými vlasmi, často s kalkulačkou v ruke.
Má v ušiach moju mp3 a snaží sa učiť. Ja sa snažím nerušiť ju. Aby vedela.
Prišla a potom odišla. Malá a nevýrazná Španielka so žmolkovaným svetrom, nedoniesla nám známky a skúšala, mňa nie. Niekedy vyzerá ako Azuritko, možno ten s vôňou lesnej lúky, ktorý možno už ani nevyrábajú. Škoda.
Jááj. Ten človek mi stále chýba. Viac a viac, lebo naše rozhovory už siahajú len na úroveň dvoch žien z rovnakej dediny, ktoré sa skoro ani nepoznajú. Pozdravia sa a zavtipkujú. Žiadne dôverné rozhovory, nekomunikujú a potom tá dôvera ani nepríde. Niekedy si napíšu SMS a riešia problémy. Už skoro nikdy osobne. Vlastne, už spolu ani nebývajú, akoby sa báli byť spolu samé. Zhŕňajú okolo seba čo najväčšie množstvo ľudí.
Potichu som odkráčala.
Práve teraz čítam Pešo do neba a páči sa mi to. Slová tak poukladané, ako to mám rada. Najprv som mala čítať Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu, ale na to som sa čo? Vykakala... Nebudem čítať také tie nepochopiteľné diela s národnými témami. To mňa nebaví.
Najhorší je ten pocit
že si to obe
uvedomujeme
Obe sme zažili zradu a odlúčenie naveky
od milovaných
Nedovoľme
aby sme tieto pocity
zažívali znova
Včera som si ešte o jedenástej naložila kyslej kapusty a v posteli pomaly jedla, striebornou vidličkou, prevracala som stranu po strane. Pomylý dych, pociťujem teplo na kolenách, na červených kolenách. Neprívetivých. Rozmýšľala som, že si dám sukňu. Zbadala som moje kolená a nie. Nedám.
Alebo je to tak
že to jediné
s čím sa naozaj nemôžem vyrovnať
je
že aj moja sila
sa môže vyčerpať
Potichu odkráčala (ona)
A možno poznám dôvod. Ten, ktorý mne najviac vadí. Ľuďom neverím, hlavne tým novým, ťažko sa k nim dostávam, oni sa ku mne nedostanú. Nedovolím im to. Existuje (existovala?? dúfam, že takto nie...) len jedna jediná osoba. A tú strácam, rýchlo a nezastaviteľne.
Obmedzuje nás škola. Drażliwy. Seba samé. Možno nechceme, nevieme, nedokážeme, netuším. Ale obom nám to nerobí dobre.
CHÝBAŠ MI. A ĽÚBIM ŤA. Musíme už niečo urobiť. Lebo navždy... Radšej nič.
P.S.: In a relationship :(
fotky som ukradla na flickr
