Skúšala si zabudnúť, ale teraz to bude ešte tažšie, viem o tom, prebudili sa v tebe hlboké nádeje a dúfanie v niečo tak nemožné a neskutočné. Len nedokonalé príležitosti, ktoré zostali nevyužité.
Hrá ti veselá hudba a aj ty si sa podriadila tej istej nálade, hopkáš v župane po dome aj napriek teplote, tabletkám, ktoré sa hladko kĺžu dolu krkom, tie ružové sú rýchlejšie ako tie biele, kvapky na kašeľ, také, čo zaberajú minimálne, ty radšej piješ čaj z materinej dúšky, citrón a med v ňom rozpustené.
Na čele ti zaschla krv a teraz si okolie epicentra utieraš vlhkým vatovým tampónom.
Z toho čaju z materinej dúšky si vyliala, lepí sa podlaha, papuče aj čierne podkolienky, voľakedy s malými brmbolcami, ktoré sa v práčke odtrhli, lepí sa, lepí, celá zelená kuchyňa.
Dnes v noci priletel za tebou anjel, mával krídlami, jemne svietil belotou nad tvojou hlavou. Priniesol ti správy, radosť, kúsok zdravia, vznešenosť, o ktorej stále hovoríš, prehovoril rečou neba a jazykom kráľa, prenášal na teba silu do ďalších dní, trpezlivosť a kľud, hlavne kľud.
(ách, priveľa snívaš.)
To preto tá veselosť a hudba.
Cez zatvorené okno sa k tebe nedostala vôňa narcisov a rozkvitnutej marhule, na západ slnka sa teraz pozeráš aspoň cez žalúzie, teraz, keď von nemôžeš, nadávaš na svoju teplotu, na teplomer, na tabletky, ktoré nezaberajú, zajtra si ošúpeš grep a budeš dúfať, že aspoň ten ti dostane do tela potrebné vitamíny.
Zdá sa mi prekvapujúce, že prvý krok si nemusela podniknúť ty, spravila si ale ten posledný. Márne môžeš čakať, odpovede sa už nedočkáš, veď ty stále len čakáš a neskôr sa ľutuješ, potom ti poviem dosť! a ty sa začneš obviňovať zo svojho očakávania, že si príliš netrpezlivá a egoistická. To je pravda, myslíš len na seba.
Zostalo v tebe jedno chcenie, ráno vstať a ísť na tržnicu, lebo na jar sa ľudia správajú milšie, ovplyvnení týmto ročným obdobím. Chceš si kúpiť čerstvú zeleninu na raňajky, započúvať sa do mestského ruchu, do pomalých krokov starých paní v troch spodničkách, do padajúcich mincí, vánok k tebe dofúka vôňu narcisov, ktorá ti teraz tak chýba, okolo muškáty, skalničky, mäta a šalvia, tento stánok s kvetmi máš najradšej, reďkovky, uhorky, rajčiny a papriky, sviežosť prostredia ťa priťahuje bližšie a ešte bližšie ako v piatok, keď si tam bola naposledy.
Mala by si si usporiadať svoje vzťahy.
Všímaš si hlúposti:
že počítač hučí viac ako tvoja hudba,
že na stole zostali nedojedené omrvinky,
že vôňa leča sa dostala až nad tvoju posteľ,
že na okne sú dve mŕtve muchy, ale nechceš ich odpratať, vravíš, že sú súčasťou všetkých hlúpostí,
že slnko ráno svieti inak ako večer a ty túto zmenu cítiš.
Dievča, si nenapraviteľné!
