Niečo nové, 200 programov a teraz tri ovládače na skle, na čmuhách od čaju. Dva dni pred tým podlahu hladkalo jemné slnko, položila som tam malé červené balerínky, veľkosť asi 33, cena 70 Kčs, malá biela mašlička a čudné pohľady na tiene a štrikovanú štruktúru a vôňa aviváže na rukách, biely šál, chladná pokožka prikrytá dekou, Closer a Julia Roberts v bielom.
Myslím, že nemôžem takto hodnotiť činy, vlečie sa to so mnou a sny sú minulosťou a prítomnosť je cruel, možno to všetko ja, ja a moje pocity, ja a moje vnímania a predstavy, pre iných nepochopiteľné myslenie, iné priority a teraz si myslím, že som niekto iný, iný druh, sekundárna osoba a tak, popretkávané myšlienky, zamotané
ako dnešný kábel od kosačky, zelená tráva už o niečo kratšia, veľa suchých listov, je mi teplo a vyzliekam si vetrovku, na okrajoch zostáva nepokosená tráva, jedna púpava, ktorú som nechala, nech odletia semená a na jar bude chodník v záhrade celý žltý. Nech všetci nadávajú a ja si robím (malé) radosti.
V noci som sa zobudila na sen, niečo o prechode, auto, čo prešlo a nacúvalo späť, vodič povedal, že dámy majú prednosť a ja som prešla, zobudila som sa a odkopala nohami periny, teplo, noc, slabé hviezdy v okne, dosť galantnosti na túto noc.
Niekde je blízkosť a niekde je opak, tak to je a tak to bude, senzitívne obdobie.
Dnes tá ružová obloha, potrhaná hmla nad dedinou a kývajúce suché trávy pod vplyvom vetra.
Len toľko.
Všetkým niečo pekné.
