Pustila som náhodne objavenú hudbu, niečo zo soundtracku Breakfast at Tiffany´s, spomíanm na tú knihu, pripomína horkú kávu, vyčesané vlasy v drdole, susedstvo, schody do bytu; potom sladká pesnička od Feist, optimizmus od nej, sem, k nám. Nachádzam množstvo stratenej hudby, je to dobre, aj ocko mi niečo ponúkol, keď som v kuchyni počúvala, keď som umývala riad v bielom svetri, vlasy mi padali do tváre a myslela som na veci okolo platní v pivnici, raz si ich vypočujem, možno otvorím ústa pre úžas, alebo jednoducho vrátim farebný obal na pôvodné miesto. Aj to sa môže stať.
Niektoré veci a stretnutia veľmi potešia, hlavne tie nečakané a neplánované, vraveli mi také pekné myšlienky, je to radosť počúvať a s týmito pocitmi sa posúvať ďalej, riadiť sa niektorými radami, veľa si z toho odniesť, niesla som si v sebe slová ako igelitku s nákupom, všetko som prerozprávala na námestí.
A tešili sme sa v parku. Nad možnosťami tvoriť obrázky zo žltých listov v slnečnom svetle jesene, aj keď slnko chýbalo, sem-tam zasvietilo, keď som kvočala pri lavičke posypanej žltou, oproti sedeli dvaja ožrani, niečo kričali a smiali sa, o sto metrov ďalej som si vyzula topánky a hrala sa nohou v kope listov, kopala, stúpala a pod nohami to pukalo, cukríkový náramok na ruke, chrumem farby, bolo potrebné nafotiť aspoň niečo kvôli prezentácii v budúcnosti, asi streda, asi D. a moja snaha skryť sa niekde do úzadia.
Vtedy, keď neprišiel, opadlo zo mňa napätie, on so svojím nástrojom na profesionálne účely, je to smiešne, že sa chcem takto vyhýbať, teraz, teraz, keď už nie je nič, čo by nás mohlo spojiť, nie je túžba, je len odmietanie a pozdrav skoro vždy.
A. si len tak vošla do triedy, neupozornila, neoznámila príchod na Slovensko, objatie, šťastie, rozpráva o Španieloch, systéme, podmienkach, o ľuďoch, čo zostali rozhodnutí vydržať do leta tam, už neviem, čo sme si v Piane dali, bol to návrat do minulosti, keď nás tam sedelo o jednu viac, fúkalo, vo vnútri ten klavír, pri pohľade na neho vo mne visela otázka, či často vysiela zvuk, koncert pri sviečkach a víne, to by mohlo byť.
Večer som vyvolanú fotku ešte zabalila do kvietkovaného papiera a vložila do veľkej obálky spolu s listom, opatrne som to niesla mestom, schovala v taške, niečo k tomu, kniha, Dôkaz, Deli a cukríky, balík k narodeninám, horúca čokoláda a presso pri tejto príležitovsti. Oranžová kaviareň, vošli muži a začali fajčiť, na stenách viasia obrazy, staré fotky Nitry, zrkadlo, kde si pri odchode zapnem gombíky na kabáte a upravím šál, oranžové záclony prepúšťajú svetlo, cez ich priesvitnosť vidieť na ulicu, na študentov smerujúcich na intrák, piatok, ich cesta domov a naša na neúspešné nákupy,
mal to byť len náš deň, od začiatku do konca, spoločnosť, ktorá je príjemná, dlho očakávaná.
Neviem, čím to je, toľko chvály za posledné dni, že vraj len niekoľko technických chýb, ktoré sa ľahko doladia,
teraz som šťastná, tak naozaj, po mnohých podnetoch.
