Limetové Snehulky namáčané v mede, zvláštna, ale lahodná chuť. Len tak sedím, čítam doručené správy a snažím sa uložiť v sebe ten pocit, ktorý vo mne zostal po dnešnom dni, kino, šušťanie obalom z Deli a vetrovkou, zima, pani vedľa mňa nervózne dýcha s pohľadom: teraz už ticho, už to začína; cítila som, ako mi na topánku kvapká voda z dáždnika. Neustále mrvenie a hľadanie polohy,
scéna s klavírom, slzami a zúfalstvom. Pôsobivé.
Vlastne doháňam, čo som za niekoľko rokov prepásla, tieto prázdniny by som si nazvala filmovými°, lebo veľa, veľa živých obrázkov pred očami. Prepichujem guličky tupým klincom a robia sa mi z toho boľavé otlaky, pohľad na rôzne farebnosti utíši bolesť a prinesie úľavu, v budúcnosti krk zdobený kombináciami.
Ani neviem, či som nakoniec poďakovala za cestu autom, rozmýšľam v posteli.
23. júl 2008
Slovo koloratúra sprevádza tento upršaný deň, dážď pôsobí depresívne, i keď je zaujímavé fotiť kvapky na okne, neoprieť sa o kaktus, byť pozorná, vyťahovať a sťahovať žalúzie podľa potreby svetla, uvariť krupicovú kašu tvrdú ako kameň, zjesť len polovicu a tú druhú dať mačke. Tá mojou kašou povrhne a tichým krokom odíde do záhrady, kope jamku pri rajčinách, ja kopem zemiaky, mnohé rozdiely.
Rozhodla som sa, že si splním sen, už o nejaký ten rok, dúfam.
Znie to ako výstrely, výstrely z lesa, rozštekalo to psov, otváram okno a do izby vchádza vôňa zmoknutého ihličia borovice, to mám rada, vtedy často sedím na parapete, lampou si svietim na kolená, čítam. Je to príjemné, cez sieťku by nemali prejsť komáre, ale aj tak tu sú a bzučia.
Ten človek mal meniny a mne bol ľahostajný, nepriplávala myšlienka blahoželajúcej správy, ani ľútosť nad nevykonaným činom. Som so sebou spokojná, že sa snažím a všetko vychádza, že nie som príliž iluzívna (v tomto smere), že vlastne nebolo žiadne silné puto, ktoré by bolo treba prerezať. Tak, tak.
Šálka puká, neviem prečo, v tichu počuť to slabé puk-puk, v čaji plávajú zelené lístky, citrón a B. sa čuduje, prečo to vykladám na časopis. Zajtra knižnica, uvítania, bozky na líca, baby, smiech nad príhodami, možno kofola alebo niečo teplé, rozlúčky na niekoľko týždňov a potom na rok, kroky po pešej. Nič neplánujem, len predpokladám.
Som v takom období, kedy nemyslím na žiadne depkuchtivé situácie, spomienky, všetko je za čiarou dosahu.
Bude treba baliť, ukladať voňavé oblečenie na kôpky a potom to všetko natlačiť a pokrčiť, nezabudnúť plavky, radosť a nadšenie, krém, zošit a pero, tú sukňu, čo som dnes šila, zopár vytlačených článkov, propolis, nabíjačku na baterku do foťáka + mnoho ďaľších vecí.
24. júl 2008
° naposledy som videla Sofiina voľba, pred ním: Poznamenaní. Aj Kousek nebe, to všetko dnes.
Neviem, zajtra možno zbehnem kaderníčke.
+ nejaká nádhera
