Galéria, vesmírne obrazy, Tanec komét a iný obraz, v názve niečo s kvetinami, asi Súhvezdie kvetín, také niečo. Zapísala som to a nakreslila dva tulipány, to ten ujo, ten ma poprosil o malú kresbu, dlho hovoril o svojej zhovorčivosti, vedľa ľudia, čo čakali na stužkovú, chlapec v obleku, mama v šatách, honosných a trblietavých šatách, čo bolo vidieť spod rozopnutého kabáta, vysoké podpätky, malá taštička v ruke a nalakované nechty.
A potom sme sa na tom ujovi smiali, na galérii bez správnej atmosféry, kde trčia rúry z potrubia a všetko je jednotvárne.
Hlavne mi bolo ľúto skleneného anjelika rozsypaného po zemi, pomedzi keramické drobnosti, pozbierané časti som si chvíľu nechala ležať v dlani a zahodila, črepy, zvuky, cinganie. A rôzne otázky, úsmevy, ktoré vôbec nebolo treba siliť a nútiť, prirodzene, na psa a ten pár, ružové vodítko a obojok z plstených guličiek, čo voľakedy bol náhrdelník. Kúpili toskánske mydlo, deň pred prišli z Toskánska a vraveli niečo o rušných uliciach plných zahraničných ľudí. Kvetinka na kabáte, šál, zabudnuté rukavice, ona fotí a ako dar dostane objektív, ja foťák, tak nech už to je tak.
Zopár nových skúseností, predvádzam zelený svetrík, rukávy akurát, ten chlapec, čo nakoniec kúpi zelený náramok, mi veľmi pripomína M.H., racionálne uvažovanie, vyjadrovanie, je to on.
Nech gule už visia na stromčeku, nech ovocie je nasypané v košíku, nech hrá Let it snow a nech vonia kapor. Nech sa ešte zajtra prejdeme po meste, niekde sa usadíme a bude dobre, dobre, ohrievať sa pri čokoláde, teraz mám na tú chuť, ktovie, ako bude zajtra, aké chute, aké vône budem žiadať.
Teraz som dostatočne vysmiata z divadla, oddychovka, tlieskanie, cez prestávku džús z červeného pomaranča, žltá slamka, kráčanie po schodoch v sivých šatách a vysokých topánkach, nečakané stretnutie s L. a strýkom, M. už odišiel do Detvy, v nedeľu, vraj bol v rádiu, tak si to mám nájsť na internete. Podali nám kabáty, zapali sme gombíky a vyšli pred divadlo, cítim sa taká holá, keď na krku nemám šál, keď som nestíhala a rýchlo utekala do auta, svetielka, stromček a zatvorené mestečko, páči sa mi, páči sa mi klopkanie a synchronizácia a elegantné šaty žien a uhýbanie mlákam vody.
Ovplyvnená týmito udalosťami.
Ale najviac asi cestou autobusom, zdanlivým úsmevom a smajlíkom nakreslenom na skle, tou osobou, tými pocitmi, okamihmi.
