Znova vychádza mesiac a ja si spomínam na ten okamih, to preto, lebo v tú noc malo byť zatmenie mesiaca, ktoré sme nevideli, tie sny, o ktorých som hovorila, na ktoré spomínam aj budem spomínať, sluchátka v ušiach, prinášajú lietajúce klavírne melódie, melódie s kúskom jemnosti, taká atmosféra, že snívam, fantazírujem,
že chcem:
. za jednu noc prečítať všetky vytlačené papiere, je ich priveľa, priveľa slov a viet a myšlienok a obrázkov a to všetko naraz vtlačiť do hlavy a mať z toho príjemné letné myšlienky na kvapky vody, v ktorých sa odráža slnko
. opäť kráčať Prahou, adoptovať si ju, pohladiť; kúpiť si vrecko sušených banánov v obchode v zašitej uličke, sadnúť do metra s novinami v rukách, dav ľudí, bezdomovec so psom, nevedomky ísť vnútrom Nuselského mostu, po vysokých stĺpoch, pod autami, tam, kde jeden šofér zastal a vyhodil z mosta dvoch psov
. omotať si farebné nitky okolo prstov, len tak, pre tie farebnosti, chaos, križovatky ciest
. jedno veľké objatie a predtým možno utekať bližšie, byť ako v spomalenom zábere, spomalené pohyby sukne a rúk, spomalené pocity, radosť, túžba, dojatie
. produktivitu vlastného ja, tú kreativitu, čo ma držala, ktorou som háčkovala a šila, fotila. Opäť tak silne túžim po čiernom polkilovom tele digitálnej zrkadlovky, držať ho v ruke, treba robiť, celý deň hľadieť na stovky, možno tisíce modrých obalov na perá, ale motivácia je, tak, tak a dnes bola o tom debata a povedali mi, že mi neveria, že ja to nedokážem
. oprať niekomu vyvolenému spodky, štipcom pripevniť na šnúru aby neodleteli, aby nebolo potrebné naháňať ich po záhrade alebo kričať susedom, nech mi ich podajú z toho stromu avivážovú bombu; lebo budú voňať ako levanduľa
. sivé štrikované šaty po kolená
. klopkanie, kroky po námestí cudzích miest, odhaľovať tajomstvá a detaily, čokoládu v kaviarni, piť ju a len tak premýšľať
. ...
Poviem, že Emma Watson je pekná, v mysli slovo pôvab, že je zosúladená, že s mašľou na krku je to lepšie, lebo biela, tá je nežná a trblietavá. Potom pozeráme foťáky a kurzové lísky v bankách, Mango blúzky a sukne, a tak to ide a ide, je pol šiestej, nasypem piškóty do priehľadnej misky, nalámem čokoládu, ďalšie rozhovory o peniazoch, niekoľko stoviek na After Eight + prekvapenia do inej domácnosti.
A tiež ešte poviem, keď jem banán, že Eimy som týždeň nevidela, že týždeň som nedýchala čerstvý vzduch lesa, že to tá choroba, sprostá choroba, čo ma ukrátila o niekoľko dní na chalupe, o premietanie filmov na námestí, pečené zemiaky s kuraťom na cesnaku, orieškovú zmrzlinu. Zahodím šupu do koša, sprcha, ulicami na zastávku autobusu, myseľ otrovená tomuto: rozhovory do noci, sladké chvíle tvorenia, dláždená Štiavnica, vône čistoty a sviežosti vonku, že si oblečiem biely neforemný sveter a obrovské tepláky a bude mi úplne jedno, ako vyzerám, budeme sa smiať a možno riešiť dôležité otázky nášho (ne)obyčajného života, ľutovať sa nad mojitom, drôtená rybka, žltý šál, čo snáď bude a čítanie, čo bude určite, fotky, fotky, rôzne šatové prestrojenia a predstierané volania s ďalekým osobami, pukanec (žuvačka) v kofole, Majco = vajco, to sú radostné chvíle tam.
V meste ma všetko akosi rozosmievalo, dlhý čas, čo som tam nebola a ten deň, tá atmosféra, že ani slnko, ani dážď, len úsmev na perách, keď sa dievča v zelenom tričku zaseklo opätkom medzi dverami Tesca, keď stojím na prechode, prejdem a vstúpim do obchodu, počítam guličky a všetky mi popadajú a rozkotúľajú sa po zemi, keď na námestí hlásajú svoju pravdu "boží posli", spievajú a mne padne platobná karta a odletí výpis, keď pani predo mnou platí v Hypernove a hovorí po anglicky, že two, two bottles of mineral water, a potom plynulou slovenčinou, že nemá štyri koruny, telefonát v maďarčine. Úsmev nad topánkami za 209 Sk,
nekúpila som ich, tú radosť si spravím možno o týždeň,
teraz mám radosti tak akurát.
