Dostať sa už z toho??? Nehrozí...
Nič sa nedialo od tej "osudnej" SMS... Nothing. Žiadne prezvonenie, ktoré vždy očakávam po odoslaní správy (v tom lepšom mi ľudia aj odpíšu)... Žiadna reakcia. Nič...
Nothing!!!
Hľadám utešenie v hudbe. No ani tam ho nenachádzam.
Hlavne keď v dome už všetci spia (ocinko a segra idú ráno do roboty a maminka rada spí... a ja nemôžem ani spať...) Nemôžem si púšťať hudbu hlasno.
Hľadám sluchátka. Našla som aj dvoje. No na každých nehrá jedno "ucho"...
Sluchátka sprosté jedny!!! Aj tie sú proti mne...
"Má duše pláče jako harmonika" tak toto mi Lucia Bíla práve spieva do ucha.
Totálne to vystihuje tú moju dušu...
Bohužiaľ.
Stále nič... Žiadna reakcia, žiadne utešenie...
"zbyl mi jen sen, aspoň ve snu zažit ten pocit, že nejsem osamelá"
Krásna pesnička... Ale
Dostať ma z toho? Nehrozí...
