U nás slnko a vietor a 10°C a ešte stále kvitnúca levanduľa, voňavá fialová a chryzantémy, ako na cintoríne, ťažké náhrobné kamene, blikajúce kahance z Tesca za 9,50, veterno a deti púšťajú šarkany, z gaštanov a špáratiek vyrábajú zvieratá alebo guľaté autá, v krbe nehorí oheň.
Ľuďia menia gumy z letných na zimné, aj topánky z poltopánok, guľatých balerínok, tenisiek na čižmy s kožušinkami, dlhé snehovo biele šály a rukavice a čapice až po uši aby neomrzli, v čajníku vrie voda a žienky domáce zalievajú kávu a deťom čaj, nesladia, lebo cukor nie je zdravý a je drahý, otcovia prikladajú do kachieľ, zahrievajú sa, predstavujem si deti z Obecnej školy, Igora Hnízda a riaditeľa, upozornenie: neolizovať vonkajšie zábradlie, zvedavosť zvíťazila a jazyky sa chlapcom prilepili na zmrznuté tyče, auu, koľká to bolesť už len pri pohľade na falošnú krv.
Večer bez problémov, žiadna škola, žiadne stresy, žiadne zlé pocity,
pri modrej šálke, v šálke čaj, ten nezdravý instantný, ktorý má veľa "éčok" a je nechutne sladký,
žiadne starosti, dnes sa cítim skvele, asi aj preto, že:
Na severe Slovenska dnes snežilo, padali vločky, na sebe teraz ležia a zakrývajú zamrznutú zem, lebo na severe Slovenska dnes mrzlo, mráz na prednom skle auta, ľudia náhliaci sa do práce ráno odhŕňajú sneh veľkou zelenou lopatou, hádžu ho na jednu kopu a vznikne obrovská kopisko, do ktorej deti robia dieru, robia iglu a stavajú snehuliakov, mrkva - nos, uhlíky - úsmev, gombíky, tri veľké gule a hrniec na najmenšej z nich.
