Ak sa mi bude chcieť, uvarím si horúcu čokoládu, kúpila som smotanu, čokoládu na varenie máme doma.
A nespravila som, lenivosť a čítanie.
Pri prezeraní stránok, našla som ho a jeho skvelé výtvory. A ja viem, čo teraz bude nasledovať, nepridám si ho k priateľom, nech ostane v utajení, nech je to tak.
Nech ostane v zákutí, možno ako kopa kameňov, ktorú som dnes po ceste domov zbadala, alebo ako tá krabička cigariet, ktorá ležala v járočku, zmoknutá a (asi) prázdna, vôbec na tom nezáležalo,
gágajúca hus pri bránke (takmer) susedy. Zostávam v prekvapení, pri tom pohľade, husi,
zoznam pesničiek nastavený na náhodné prehrávanie, hudba, dramatická hudba,
ukľudňujúca hudba,
jeho hudba,
na stole kameň z parkoviska Ikei, katalóg Quelle a hodinky. Nepoužívam ich, nekrášlia moje ľavé zápästie a ja neviem, koľko hodín práve je, či náhodou neodchádza môj autobus zo stanice, či v telke nejde nejaký seriál.
Pri myšlienke, že ráno nemusím tak skoro vstávať, je mi dobre, mám naozaj radosť, skutočne.
Aj keď je to len polhodinka.
Káčerove nohy, už nezakúpená zakysanka. Takto som sa rozhodla,
veď teraz, keď mám modrinu na kolene, padla som zo schodov a zostali mi následky na tele, otriasla som sa a uvedomila,
ako sama som sa prechádzala po ihrisku, aj som čítala časopis a vďaka nemu ma oziabali ruky, keďže som nemala rukavice, aj som počúvala jeho piesne a potom ten úžasný dialóg:
- No čo, ako je vonku?
- Celkom príjemne, len moc fučí.
- To je také aprílové počasie.
- Ale keď sa ukáže slniečko, tak je naozaj príjemne.
A odchádza a ja by som si aj zaplávala, chýba mi to, sprosté fľaky na nohách (+modrina)
..
.
Nebudem už veru uverejňovať moje hlboké pocity, lebo vždy to zle dopadne, niekto sa nahnevá a niekto nechápe, niekto sa stáva dotieravým a iní hádajú,
spolieham sa na iné formy,
teším sa z tehotných žien, ako im rastú brušká
a možno si aj uvarím tú čokoládu a nikomu z nej nedám,
lebo moja čokoláda, moja smotana, moja šálka a moja práca.
Len tak som fotila našu mačku s maminkinými topánkami, prezerám fotky a ani jedna nie dobrá, mačka by sa aj primerane tvárila, len tie čierne topánky sa "ksichtia", znie to čudne, JA zniem čudne, keď si uvedomujem, čo vlastne hovorím.
Momentálne chaos vo mne, žiadne ucelené pocity, možno hnev a hašterivá nálada,
ublížila som niektorým ľuďom a správala som sa neprimerane k ich postaveniu v mojom rebríčku. A ja to teraz ľutujem, aj keď viem, že moje vrtochy niekedy nedokážem kontrolovať,
som neovládnuteľná.
A niekedy, niekedy mi vyhovuje samota, sama so sebou v mojej hlave a mojom (krásnom) svete.
Neľúbim zakysanku.
Zajtra bude blbý deň.
