summertime

Keď som docestovala, čakalo ma slovenské aj české uvítanie. To zo Slovenska bolo radostnejšie, objatie a pusa ako vždy po dlhej dobe, niekoľko týždňov, brigáda, Praha a choroba medzi tým, nič, len písané slová, občasné telefonáty a nadšenie z toho okamihu stretnutia. Rady, niečo s ryžou a čučoriedkami, veľké sympatie, dobre sa počúva všetko, čo vraví. Tu na tomto mieste som ovoniavala sprchové gély v kúpeľni, jedla piškóty s banánom, chvíľu štrikovala a čítala, vtedy, keď sa mi chcelo, vybublinkovávala Tonic.

A bolo potrebné zájsť osamote k potoku, len tak sa prejsť a pár minút nemyslieť na nič, nič podstatné, možno na kamienky a maltu vo vode, tmu vonku. 

Rozhovory, ako som predpokladala, tie zvyčajné dôvernosti, o ktorých sa dá málokedy pozhovárať, povedali nám, že sme ako české drbny, ale to nám bolo jedno.

Na Kremnických gagoch sme stretli Hefaistosa, smiech v múzeu gýčov, marcipán a zemiakový cukor v taške, tak sme sedeli na obrovských drevách, vyzuté modré balerínky, multifarebná sukňa, na ktorú mi malá L. povedala, že v nej môžem ísť do Bailanda. Chcela som pozerať na tie swingové dievčatá, aj sme zastali a usmievali sa, ony spievali, lúskali prstami a vrteli bokmi v červených nohaviciach, kvety vo vlasoch.

Čo ešte, asi to, že mi podarovali ružu na cestu, s nadšením som cestovala a čítala v autobuse Olgu, Čech sa pýta, kedy budeme v Bratislave, Čech má vyzuté topánky a biele štrikované ponožky - vonku 28°C. S nadšením som cestovala preto, lebo stretnutia s rodinou, mini H., čo celý večer plakala, čo má jemné vlásky, celá zabalená v bielej mäkkosti a rodičovskej láske, v pohľadoch aj (s)tvorených vetách o jej kráse.

Hranolky so syrom na kúpalisku. Do vody len namočím prsty, možno nohu, nechcem cítiť chlad, mráz, chcem sa len dotknúť a nechať tak. Neskôr aj tak vleziem, zaplávam a vyleziem, vbehnem do teplej vody a sadnem si na múrik, ževraj termálny prameň, liečivé minerály a iné táraniny o blahodárnych účinkoch na moje telo. Škoricový trdelník. WC, kde na zemi je voda a tretia kabínka sa nedá zavrieť, babka tu perie plavky v umývadle.

Kúpili sme lístky za hranice, predtým cesta po BA, záchod zadarmo, z vlaku priamy pohľad na bezdomovcov a ich miesto, kde žijú, majú kožené kreslo a Granko bodkované hrnčeky. Ozývajú sa nemecké výrazy, nerozumiem, ale viem, kde treba vystúpiť, cez okno občas hľadím na veterné mlyny a malé záhradky, alebo čítam Žurnál, špeciálne zakúpený spolu s Améliou na autobusovej stanici. Už vtedy som mala pocit, že tento výlet má zmysel, okrem toho sivé šaty, žltý šálik, kvietkovaná romantická košeľa, aj tenisky, voňavá kozmetika, po sprche teraz voniam ako levanduľa alebo vanilka.

Akurát jem malé mliečne čokoládky v modrom obale, jednu za druhou pomaly odbaľujem, premýšľam o zrazu žltej slamke, že sme tam sedeli, pili kofolu, vznášali sa slová ľútosti, zajtra ich bude viac, zajtra bude emocionálny deň. Okolo námestia sme prešli a povedali niečo o peknej hudbe, čo tu hrá. A o filme a vojakoch.

Keď ja neviem.

+ kúsky leta:

 _farebnosti

 _{oslavy stále}

 _{teplo, občas voda, teplo}

 _{výlety a kroky po cudzích mestách}

 _{umenie a Teátr Víta Marčíka}

 _{tieto chcem}

 _{sladkosti v Prahe}

 _{toto, ako prejav pravého leta}

 _{skoro taká zlatá}

  _{taška handmade}

 _{takýto šál raz}

 _{a možno aj zrkadlovka, iná}

 _{niekto neznámy, ale sedieť v tráve, to je letná povinnosť}

 _{aj na koniec farebnosti}

Ževraj bude aj Funny Fellows, tak sa teším. Aj na CD, aj na Divadelnú Nitru.

_{all photos by me, me}