,,Pristihla som sa s otvorenými ústami, zavretými očami, snívajúc sen o dokonalosti, neskutočný, nesplniteľný.
Vžila som sa do jej situácie. Dojal ma a slzy mi tiekli po líci (až som zabudla na bolesť brucha).
Túžba:
vlastný byt a plagát na balkóne: ľúbim Ťa!, torta s NAŠOU (jedlou) fotkou a slzavý bozk, objatie,
čašník a kačka , sviečka.
Slovami to nejde vyjadriť. Napísané to neznie tak krute romanticky, tak, ako to cítim. Také bez pocitov.
Slabé vety a nevyslovené myšlienky,
neschopnosť opísať správne s atmosférou.
Ale bolo to krásne. Predstavovala som si Ťa v tom novom svetri asizviedne.
Myslela som, že končím? No nie. Snívať budem vždy.
NEOMRZÍ(Š)!
13. december 2007
Znovu som sa načapala s otvorenými ústami. Nevidel si na noty...
Dnešný deň posilnil moje predstavy (len tá kravata bola rušivá). To malé dôležité tak búchalo (od túžby?) pričom mozog vie, že šanca existuje len veľmi malá.
Vravia, že si nezaslúžiš toto všetko.
Rozvírila sa túžba, väčšia a silnejšia.
Tlieskala som, Tebe (aj jej, aj im) a vnímala som (Teba, aj ju, aj ich) a tešila sa (z Teba), odišiel si a už som Ťa nevidela, išla som za ňou, aby som bola bližšie k Tebe a už si tam nebol.
(predstavujem si veci pekné. myslela som si, že si neviem predstaviť nás dvoch spolu, klamala som samu seba. Len si nás nechcem predstavovať, aby som zabudla. Viem to, len treba chcieť.)
Vyhlasujem vankúšovú vojnu: myseľ proti srdcu! Viem, čo je nemožné, ale srdce to nechápe.
15. december 2007
