Nohy vo vlhkej tráve, ktorá chladí, chladí na chodidlách, chladí na zadočku a ja nemám pod sebou ani deku, ani žiadny sveter, len holé nohy a slnko mi hreje do tváre, ožiaruje mi mihalnice a jemné chĺpky na lícach a ja si pripadám ako chlpatá broskyňa.
Včera, predvčerom, boli neplodné dni, nie tie ženské, ale moje pisateľské, písať sa aj chcelo, aj bolo o čom, aj na čo, len tie správne slová neprichádzali.
Cestu domov som si vychutnávala, kráčala som ulicami, zakopávala o nerovnosti na cestách, o kamienky, veľké, stredné, malé a pofukoval slabý príjemný vánok, pozorujem leteckú križovatku
a vznášajúce sa vtáky a rôznotvaré domčeky a záhradky a napílené drevo a pri našom dome les, v lese stromy a farebné lístie, žlté lístie, červené lístie, hnedé lístie, fialové lístie a uvedomujem si, že prichádza pravá jeseň, farebná, napriek tomu pochmúrna, smutná, depresívna a s jeseňou prichádzajú aj moje stavy - pochmúrne, smutné, depresívne. Také jesenné.
Pri sede v tráve sa obzerám na všetky strany, na vinohrad, na ovocné stromy, na altánok, na murovaný komín, na trávu a hľadám v nej červenú bodkovanú lienku aby mi prezradila, aké bude počasie, ale lienka mi to neprezradila, len sa mi vycikala na ľavý ukazovák.
A stmieva sa a schladilo sa a už mi je skutočná zima od zadočku.
A na večeru si robím krupicovú kašu a tak pomaly sypem krupicu do vriaceho mlieka a zahusťujem a sladím a miešam drevenou varechou a na hotovú kašičku pokladám nakrájané maslo, topí sa, posýpam kakaom a hrudkami práškového cukru, ktoré milujem a lyžičku po lyžičke si vkladám horúcu kašu do úst.
A popálila som si jazyk, ako keď som bola malá.
