.lietajúce padáčiky z púpav
.silný dážď vtedy, keď sme sedeli na kofole pod nahým nebom, chvíľa s padaním kvapiek na naše telá, bez pokrytia, bez prikrývky a potom dáždnik, beh, stôl pod červenou nepremokavou plachtou, obrana, ktorá nedovolí preniknúť prúdom vody
.také rozhovory, čo neprinášajú pointu ani ponaučenie, plynie len smiech
.oheň vo vlasoch
.mám oblečené žlté tričko a korále na krku
.listovanie v starých časopisoch, prezerám strihy a topánky, niečo, čo si na seba nikdy nenavlečiem, lebo v tom by som vyzerala priveľmi vyzývavo
Počúvam slová chvály, ale aj slová urážajúce a znehodnocujúce, zabárajú sa do duše, kde spôsobujú zmätok, neistotu, nepokoj, plávajú a objasňujú pravdivosť situácie, sú pravé, tie slová sú také pravé, že ich skutočnosť sa vyvrátiť nedá. Všetko si uvedomujem až príliš neskoro.
Sklamala(?) som niekoho, možno zranila a vyčítala, len pocit viny ma teraz neoslobodí, bude to ťažšie, všetko bude zložité ako špirály DNA, ktoré sa točia dvomi smermi, nikdy sa nezjednotia a nepôjdu rovnakou cestou.
Pozdravila som hory lahodným mávnutím ruky, mohutné hory, spoza ktorých každé ráno stúpa slnko, okúpe sa v sviežej rose a rozvetvuje svoje svetlo do všetkých strán, slnečné okuliare na očiach ostatných ľudí, krátke rukávy, sukne, sukne, blúzky (s mašličkami), menia sa a stávajú sa farebnejšími, veselšími a ľahkými ako pierka lietajúce vo vzduchu, klopkajú v identickom rytme jari, lebo v lete sa klopká úplne inak.
Snažím sa naplniť svoje sny o vyjadrovaní, chcem pociťovať radosť z prúdiacich slov s rôznymi (skrytými) význammi, viem, že ukladanie slov nie je dokonalé, že sú pohádzané na neusporiadanej kope voňavého prádla,
vešala som ho, to prádlo, farebné štipce zachytávajú voňavé oblečenie, ktoré sa chvíľu opaľovalo na slnku (čo ráno vychádza spoza hôr) a neskôr, naplnené teplom sa preorientovalo na tmavé prostredie terasy, chlad ale sviežosť prichádzajúcu z lesa, kde sú len borovice a živočíchy.
Aspoň o Prahe, aspoň o nej by sme mohli nájsť spoločnú reč, obdržať odpoveď o potešení, ktoré sa dostane do vnímania pri návšteve tohto čarovného mesta, popísať jeho (neodhalené) tajomstvá, množstvo ľudí s foťákmi v ruke, umelcov na Karlovom moste, o tom všetkom.
To jarné klopkanie zajtra vytvorím aj ja, priaznivé znenie v mojich ušiach.
Sľúbila som obmedzenie tejto činnosti, naučiť sa žiť bez dlhodobého formovania a ukladania, ale premýšľať pohotovo, to musím, to chcem (práve teraz).
.cítim sa skvele, no skvelá nie som.
(.photo by me.)
