,,Je ti niečo?"
A ty odpovieš len tiché: ,,Nie. O mňa sa nezaujímaj... Choď prosím ťa preč. A zatvor za sebou dvere!"
Chceš byť sama, sama so svojím trápením, zas rozmýšľaš nad ním. A ja ti poradím len toľko: ,,Netráp sa pre neho, nestojí za to. Otvor riadne oči a zistíš, že si pre neho príliš dobrá. A keď budeš mať tie zelené očká otvorené, nájdeš kopu ďalších, ktorí si ťa zaslúžia a ľúbia ťa."
Ale ty mi neodpovieš, len v mysli ti prebehne: ,,To sa nedá, sama dobre vieš ako mi prirástol k srdcu, ako obohatil môj život a akú radosť z neho (z toho života) mám."
Nie, nemáš. Zostala z teba len kôpka nešťastia, s hŕbou problémov a trápenia, len kvoli nemu.
,,Sľúb mi, že na neho zabudneš, vymažeš ho."
A ty mi odpovieš len tiché a úprimné: ,,Nie."
A ja budem vedieť, že to myslíš smrteľne vážne...
