Chlad behajúci po mojich rukách a bruchu, odolávam a zabalím svoje telo do oranžovej deky. Nečinné radiátory, neaktívnosť, kľud, voda nekvapká. V dome počuť len padajúci prach rozvýrený mojím krájaním reďkovky, to z vonku sa do mojich uší dostáva všetok hluk, štekajúce psy, okopávanie záhradky, príchody a odchody áut.
V hlave také slová, že prepáč, začiatok a následný koniec nezačatého, neustála, neprestávajúca naivita, nekonečnosť, neschopnosť povedať zbohom tým, ktorých nepoznám.
Všetky moje dnešné činnosti by sa dali zhrnúť do jedného slova: ničnerobenie, len túlanie po dome, listovanie v novinách, kde som tápala po novostiach mesta, čo mi za týždeň uniklo a hodnotím to tak, že nič, že dobre, že som sa venovala hačkovaniu.
Nebudem vedieť, nebudem schopná. Čo i len pozrieť sa do tvojich očí, konečne zistiť ich farbu, hĺbku a cit v nich, spoznať príčinu tvojich (nepremyslených) slov vyťukaných na klávesnici.
Oceňujem tvoju trúfalosť (pre teba ale úplne obyčajná vec.)
5 mesiacov čakania, v minulosti aj do budúcnosti, niečo rastie a niečo sa zmenšuje.
rastie život,
minimalizujú sa moje túžby, možno toto je len nahováranie a vnucovanie reality do mojho myslenia, odmietam trhať kvety z tvojho záhonu, naplno rozkvitnutého a hrajúceho bežné hry zvádzania (iných) a podvádzania (mňa?). Vykreslila som si svoje nádeje a ty si obsahom celého plátna,
márne, všetko je márne a zbytočné. Všetko, čo (pre teba) robím aj nerobím.
Myšlienky zbytočnosti (môjho ja) tu boli, už sa roztopili. bojím sa. bojím sa, že som zabudla cítiť.
Plač nepomáha, ale môžme sa tak tváriť, veď slzy stekajúce po líci sú znakom bytia, vnútorného života, nič neskrývajú, vodopád smútku/šťastia. Teraz by som mala byť na úplne inom mieste, nehľadieť zase na fotku so studňou, ale kráčať oproti vlastníkovi ikeáckej tašky.
Straty, pomoc, definitívnosť, niečo sa nedostalo do reálneho sveta, zostalo v nekonečnosti vesmíra. Moja povinnosť dokonale utíšiť rozbúrenosť. Zodpovednosť, to nie je nič moje a zbabelosť, to áno, to áno. Nerozumiem tomu (si).
Kazí sa, všetko okolo sa kazí.
Ak by som dnešný deň mala pomenovať prídavným menom, volal by sa chátrajúci.
