17:09 Nad Lupkou sa vznáša záhadná svetlá žiara.
Zle mi trávi a slzí mi jedno oko, pravé. Počujem, Betka spieva, počujem ju z 2. pochodia na 1., sedí za počítačom a robí testy. Zajtra autoškola, skúšky, možno vodičák, ťažké podmienky na cestu autom.
Kniha od francúzskeho spisovateľa, je pozoruhodné, že telesná výška tohto obyvateľstva za 50 rokov ešte poklesla a parížsky ľud je ešte drobnejší, než bol:
,,A ako tak hojdali svoje krásky jednu za druhou, až im za všeobecného smiechu lietali naberané sukne, pri čom by si bol Greuse prišiel na svoje, Tholomyés, Toulousan, tak trochu Španiel! - Toulouse je bratranec Tolosy - spieval na melancholický nápev starú pieseň gallega, pravdepodobne inšpirovanú nejakým pekným dievčaťom, ktoré prudko hojdali na povraze medzi dvoma stromami:
Soy de Badajoz.
Amor me llama.
Toda mi alma
es en mis ojos
porque enseňas
a tus piernas."
Aj ON ma raz bude hojdať, v lese na povraze, len ja a ON, romanticky naladení, v naberanej sukni sa budem točiť a točiť, zatočí sa mi hlávka a padnem priamo JEMU do náručia.
Nevieš to, nevieš čo ma trápi, čoho sa obávam, bolesť, tuším, že to nepochopíš, keď sa dozvieš, ale keď nie ty, tak už neviem kto, komu.
Kúria radiátory, lebo keby nekúrili, asi by sme tu pomrzli, cez okná už tak nefúka, v rádiu hlásia veternú smršť na západnom Slovensku. V striedavom rytme KOOP a Reginy Spektor utieram riad a chystám si chleba s nivou, dnes, po celom dni, vôbec necítim únavu, lebo:
v nedeľu nejestvuje únava, v nedeľu únava nepracuje.
18:13 Žiara sa rozšírila nad celé mesto. Mám pocit, že takto bolo aj pred rokom.
