Zuby, bolia ma, aj keď zubárka vraví, že nemám žiadny kaz, že mám pekné zuby, že sa dobre starám. Dnes, keď som tam sedela v kresle, svietila mi do úst a zabrusovala mi zub, striekala vodičku, sušila, vyplachovala som si ústa a horkou tekutinou mi ho lakovala a tá chuť ešte stále ostáva
a so šálom na krku a horkým pocitom v ústach a s hmlou prechádzajúc krátkou pešou zónou vstúpim do obchodíku, vo výklade krásny kabátik modrý károvaný, len tá cena ma odraďuje a myslím na second hand, že tam tiež bude a určite lepší, kroky, prechod, semafór, ľudia, dvere, na dverách tabuľa:
,,Z TECHNICKÝCH PRÍČIN ZATVORENÉ"
ale ešte je tu jeden sekáč, kabátik nemajú, ale za to na vešiaku visí modrá károvaná blúzka, v kabínke skúšam, zapnem gombíky a je fajn, kupujem. Blúzka za nechutne malé množstvo peňazí, to poteší, ešte vyšiť kvetinu a bude!
Tá hmla tak divne pôsobí, že mi ani nevadí, že dieťa na zastávke mi kope do nohy a usmieva sa na mňa, ja len sedím a pozerám do blba, lebo neni kam, lebo sa mi nechce nikam pozerať, zatváram oči a aj by som spala, na tej tvrdej lavičke, s taškou na kolenách a syrovým koláčom v ruke,
a v autobusi veľa cigáňov, ďalšie malé dievčatko sa drží tyče hneď za mnou a vyšklblo mi chumáč vlasov, to jej neodpustím. Moje vlasy...
Celý deň som hladná, pijem capučino a potom čaj a keď prídu naši, vidím z tašky trčať tri veľké bagety a kukuricový šalát a rodinnú pomazánku, konečne sa najem a prečítam si noviny, hryzkám stračatelovú deli a vystrihujem farebné obrázky
* kozliatko s piatimi nohami a
* výtvarné umenie na nahých ženských telách a
* čivava pijúca pivo a
* Picasso z tulipánov a
* vlasaté auto a
* pečené potkany a
* chvost na chlapčenskom tele a
* záchod s akváriom.
Život je ako hmla: dopredu nevidieť.
