Vybrala som bábovku z formy a nasypala na ňu snehobiely cukor, ešte teplú, starým nožom som si odkrojila prvý kúsok, lebo ja som nedočkavá a bábovka mi chutí,
a pustila som si film.
Hlboké filmy sú najlepšie, tak ako Pianista, mne sa páčili jeho pohyby prstov po klavíri, jeho rýchlosť prepletania, ani jeden nevhodný tón. Synchronizované zdvihy nôh nemeckých vojsk, tešia ma tie melódie.
To viem, že niektorí ľudia na mňa pôsobia negatívnym dojmom, že mi vadia spôsoby, akým si vyzúvajú topánky a cmúľajú cukríky, ako zdvíhajú jablká zo zeme a ako vdychujú vzduch do pľúc. Na milých ľuďoch ma fascinujú aj ich sliny stekajúce po brade.
Vonku na mňa vyskočila Eimy, tá Eimy, čo vždy leží ako pravá dáma. Predné laby drží v polohe "noha cez nohu" a zadné laby položené voľne pri tele. Ako anglická kráľovná, len naopak. Ona, aj Eimy nosia krémové šaty.
Dnes sa Eimy nehrala na dámu.
Teraz si idem dať teplý kúpeľ, lebo tak odporučila kožná na moje (škaredé) nohy. Aby boli do leta krásne, hladké, bez "nepeknôt", ako z reklamy na Weet (také nie. také nechcem.)
+ jedna z dnešných fotiek našej záhradky:
