Že v ten deň padal ľad, mrzlo a ja som čakala na telefonát z KE, stále som behala v pyžame a pančuchách, so zeleným svetrom aj županom. Umyla som riad od polievky, telefón zvoní a to volá ocko, aby skontroloval situáciu. Pečiem vianočku so zvýšeným obsahom hrozienok a občas sa pozriem von oknom na dymiace komíny a keď si niektorí myslia, že nikto nie je doma, nosia z lesa drevo na kúrenie, otáčajú hlavami a hľadajú zvedavé pohľady,
opäť telefonát, práve vtedy, keď pípa oznam o ukončení pečenia.
Foťák sme zabalili do bieleho baliaceho papiera a fixkou napísali adresy, v aute sa odviezol a teraz, práve teraz možno cestuje do Košíc. V Košiciach je fontána, niečo si pamätám, dievča v červenom tričku, ubytovanie veľmi blízko, opekačky, tma za hotelom, niekde je aj jazero, v ktorom sme sa kúpali, sú to roky, roky.
Teplé obklady na krk, dejepis, strihám papieriky a potom zhasnem svetlo, potknem sa o koberec, z lampy na ulici visia pichľavé cencúle, ulica, táto ľadová ulica s jemnou vrstvou čerstvého voňavého snehu, v ktorej sú len V. stopy, osamotená vyšľapaná cestička.
Na druhú stranu poznámok z dejepisu som si napísala:
Dnes sa mi chce obdivovať obrázky a vzdychať jéj pri každej nádhere. Chcem niekoho milovať a pozerať sa s ním na padajúci sneh za oknom, šmyknúť sa a padnúť na zadok. Celý deň počúvať Norah Jones a vypnúť ju až vtedy, keď budem v pyžame sedieť na posteli a čítať písmená formujúce slová do príbehu,
alebo si písať správy do sveta, do sveta jedného človeka.
Ešte ma čakali novoročné zvítania s niektorými, zima v triedách, španielsky rozhovor s devou s kučeravými vlasmi,
zelený čaj z červenej šálky,
obrázky,
autobusy, tam si hlavu opieram o chladné sklo.
A prejsť pešiu nám trvalo niekoľko veľa minút, pomalé kroky cez plynúce slová a na chvíľu sa zastaviť, keď hovorím o intímnostiach v správe. Klopkám čižmami, ktoré majú fľaky, ktoré sa šmýkajú, na námestí je ešte stromček, bez svetielok a ozdoby, vlastne smerujeme do tmy, kde niečo žiari,
trblietavé mesto, ešte stále.
Toto leto bude Nemecko a spanie v spacákoch na podlahe v byte, budem si fotiť pekné obrázky, cestu autom, možno si vymením objektív a urobím portrét B. s naleskovanými perami, bude teplo a tričká na ramienka, fľašky v taškách, voda, voda, prechádzanie takými ulicami, kde nebudeme ničomu rozumieť, autá so značkami KS, tieto predstavy sa mi páčia a teším sa na skutočnosť, ktorá príde.
A možno bude aj iná cesta. Piesok, slnečníky, plavky a slané kvapky na tele. Možno.
Premýšľala som o tom, je to ako ja a občasné slová, ktoré čítam a smejem sa, že to môže byť nepochopiteľné, že to nie je ten správny nápad, nenachádzam pokračovanie, len tajnosti, s ktorými sa nikam nedostanem, vodnárové znamenia, vždy len také, čo budú mať o chvíľu narodeniny.
Celý deň cencúle, rada by som ich odlomila a tešila sa z toho.
