Dnes si vravím, že nechcem byť ako tie, čo žijú v meste a stráchajú sa dedinských prvkov, že nechcem byť ako tie mestské fifleny, ktoré nevedia rozoznať hus od kačice a kačicu od kohúta a boja sa vstúpiť do ohrádky s prascami, nie, nie, taká ja nechcem byť,
v nemocnici zle, ako inak, nepríjemné prostredie, chorí, v šuflíku mandarínky a na stolíku miska s tabletkami, fľaša s perlivou vodou, kde po stenách sú nalepené bublinky,
v izbe všetko biele, biele, ale nie takej sterilnej bielej, ale komunistickej, špinavej, doktori v bielom plášti naháňajú strach,
cestou domov v aute si pozerám časopis, obrázky: Zvodné jesenné trendy,
pletené šaty a sukne pod kolená, dlhé rukavice, riešim dilemu výberu oblečenia a správnej farebnej kombinácie na svadobný deň A. a R., v blúzke sa necítim slobodne, šaty nechcem, neviem byť príliš elegantná, to nie, nie, hoci občas mám náladu obliecť si princezničkové šaty a točiť sa, točiť sa, točiť sa...
Mám mierny strach, nechcem skončiť na tom mieste, kde sme dnes boli, biela, biela, biela, zažalujem doktorov ak niečo pokazia, zle zarežú, bŕ, ani pomyslieť na to nechcem, celý deň by som ležala a čítala, navštevovalo by ma veľa ľudí a každý by priniesol žlté banány a nejaký dezert, sestričky by sa o mňa starali a v mištičke by mi dávali ďalšie a ďalšie lieky, pýtajú sa: nie je ti zima? nechceš teplé mlieko na olovrant? a tešila by som sa domov na:
* spoločnosť
* naozajstnú bielu
* na moju posteľ
* čisté wécká
* jedlú stravu
Tak, a prestávam sa báť, lebo kto sa bojí tomu sa plní
a tak zajtra o deviatej, keď budem pod nožom chirurga mi posielajte pozitívnu energiu.
(i keď o nič hrozné nejde, ale kombinácia ostrého noža v rukách cudzieho človeka a moje telo, nie je pre mňa príjemná.)
