V aute sme o siedmej počúvali dopad bratislavských kvapiek na predné sklo, neskôr to boli rakúske kvapky, za hranicami pohľad na krútiace sa vrtule, mračná, modré tabule s nápisom Wien. A popri tom sme zabudli odbočiť a naozaj sme šli až do Viedne, okolo pristávajúcich lietadiel.
Vstávali sme o piatej, niečo malé sme zjedli, zaliali instantnú kávu do termosky. V pondelok ráno pred univerzitou prší, kvapky si bubnujú svoje rytmy o sklá na autách aj o dáždniky, pod ktorými stojíme.
Naše bratislavské ráno. Tesco, WC, plávajúce pstruhy v sklenej nádobe, kvety v kyticiach, bylinky v kvetináčoch.
Prejdeme za hranice a diaľnica je zrazu iná, akási hladká. Vypijeme poháre s kávou. Po týždni a niekoľkých dňoch sa vraciame na to isté miesto, domčeky s obchodmi, hotel takmer v poli, na samote, vedľa poľnej cesty, po ktorej pešo chodievame z vlaku. Pred výkladmi kráčajú Španieli, ktorým rozumiem a Rakúšania, ktorým nerozumiem. Len vidím ich pokoj, kľud, ktorý nosia v tvári.
A ten pokoj nás objal aj pri jazere s plávajúcimi kačicami, je to také rakúske more s plachetnicami, s dreveným mólom, na ktorom sedíme, tu si odfotím nohy v červených balerínach nad vodou, maminkinu ruku s pohárom kávy, jej červené topánky a seba vo V. okuliaroch. Tie kačice sú plaché.
B. nás čaká v BA, netrpezlivo, pochopiteľne nahnevane sedela v parku a čítala knihu.
Opäť vstávame o piatej a zalejeme kávu vriacou vodou z kanvice, termosku zatvoríme a položíme na zem pred predné sedadlo. V aute spím a vymýšľam si svoje sny, mihoce sa svetlo. Stojíme v zápche, semafór strieda farby a my čakáme na zelenú niekoľkú v poradí.
Opäť Tesco, ale dnes namiesto pstruhov vidíme kapry a ich šupiny, v košíku nesieme pečivo, jahodovú šišku a niekoľko plátkov šunky. A obdivujem tie isté kvety a kytice.
Slavín, mokré šišky zo stromov sú na zemi, pozeráme Bratislavu, tie isté zápchy, v ktorých sme čakali, blikajúce svetielka, smerovky. Vietor je tu s nami, fúka do mlák a uvádza ich do pohybu, mláky na schodoch, po ktorých kráčajú dvaja ľudia, on s foťákom na krku.
A potom si v Ikei kúpim farebnú látku s tulipánmi a tri vankúše na sedačku. Sklená misa na letné šaláty a červené krabice pre B., ktorá robí prijímačky, ktorá zatelefonuje, keď skončí. S ktorou spolu oslavujeme ockove narodeniny u Hoffera, vo veľkej mise sú morské ryby, morské príšery. Zelená záclona nad maminkinou hlavou, Francúzi vedľa nášho stola.
V aute si listujem katalágom Ikea, bývanie v karavane, biele strany znázorňujúce steny s obrázkami, čo visia. Niekde vidím farebné pruhy.
