A ja spím, keď počujem ťažké kroky po schodoch, predstavujem si raňajky priamo do postele, je ráno a konečne ma vítajú slnečné lúče na líci, opadaná špirála z neodmaľovaných mihalníc. Zjem slivkové gule s makom a potom čistím zuby, vyplachujem ústa a pľujem do umývadla, hrebeň vo vlasoch a žiadny výsledok.
Nebolo to tak, ako som sa tešila, neboli pravé smiechy, úprimné, to nie, zamotávanie v klbku vlny, pohľady inam, neistota, občasná túžba zmiznúť, lebo ma prenasledovali také myšlienky, čo by nemali mať svoje miesto nikde, neopodstatnený hnev, na ktorý vlastne nemám právo.
Na tržnici voňajú lacné hrebíčky, ruch, ľudia predávajú svoje plody, hríby, bylinky, počuť náhlivé kroky, dych, čo sa nezastaví, maďarčinu, hojdajú sa košíky v rukách, igelitky. Chcem si zobrať jeden melón, možno si ho dať pod tričko a tváriť sa, že som tehotná, odkráčať malátnou chôdzou, prehýbajúc sa pod ťarchou vodnatého brucha, ak by sa to dialo, chcela by som mať na sebe sukňu a žabky, chcela by som, aby tiekla voda z kohútika, aby sa cigánka rozkrikovala rómskou rečou, aby pán zdvihol fúzy a pozrel sa ponad okuliare, ľudia by si šuškali.
Údiv nad nejakým svetlom na oblohe, niečo ohnivej farby, neúplný tvar, moje dohady sa nepotvrdzujú,
ono to bol mesiac.
°
Umyli auto a natiahli sieťky proti vtákom, ja som sa len tak flákala, uväzovala guličky a obzerala svoj odraz v zrkadle, bôbovité vlasy, veľa vzorov a farieb na sebe, jasný deň, veď je nedeľa, pokoj, tiché počasie. Spoločné pitie kávy za dreveným stolom, rozliať na trenky, cítim teplo, je tu fajn, tu doma.
Na kôpke už mám šľapky, Pokánie, čerešňový zošit Pigna Nature, najnovší Inspire s farebnou dievčinou na obálke, pokrčený roh strany, odtlačky prstov, identické DNA; 10 tričiek a 2 šaty, farebné spodné prádlo s vôňou aviváže, sukne, sukne volánového tvaru, silonky pre istotu, doklady, kozmetický kufrík, neviem, neviem čo viac tam treba hodiť.
Tak radšej idem.
Viem, že na niečo som zabudla, ale zabudla som na čo.
Návrat: 9. august 2008
Slová na koniec: milujem Prahu!
