Jana Martišková
Hnevlivo
Nad španielskou biolou, hľadím a nerozumiem, čítam a nevnímam, trasú sa mi ruky: a) od dnešného vyčerpávajúceho volejbalu b) od neprekonateľného hnevu c) od ďalšej silnej kávy Pripadám si ako vo filme, vo sne, okolo mňa sa dejú nereálne a absurdné udalosti: a) na rukách mám modriny od lopty, veď odbíjať 20 minút bágrom dá zabrať, bez dlhých rukávov a s bolesťou, štípaním b) cudzí ľudia sa starajú do osobných záležitostí a navrhujú vyhadzov a kážu ospravedlnenia, ospravedlnenie rodine, ospravedlnenie škole, ospravedlnenie profesorom, ospravedlnenie najvyššiemu, čakám, kedy sa bude musieť ospravedlniť za svoj život, existenciu, bytie, rozmýšľanie, že tak ako ostatní ľudia, aj ona má svoj názor, povedať prepáč za to, že jednej skvelej bytosti spôsobila obrovskú bolesť pri pôrode, pri pôrode skazeného decka s psychickými problémami, sopla malého, duševne labilného a nevychovaného tvora. c) viem, že je to nezdravé v takom nízkom veku, že káva spôsobuje žltnutie zubov, zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi a tak ďalej, a tak ďalej. A keďže biole nerozumiem, zmierujem sa s nevedomosťou, spolieham sa na ťaháky, ešte mám v sebe mnoho energie, líham do poste
