
Hlavou mu víria tisícky slov….Vedieť preniesť sa ponad slzy,keď únikom stane sa trpký, veselo-smutný smiech,ked niektorí uniknú snami pred nami,niektorí vyjdú ponad domy,nechajú sa niesť vetrom....zoskokom zo striech.Hrdličky si spievajú, pieseň o nešťastnej láske, ktorá skončila sa skôr, než všetko bolo jasné....Zostali po ňom iba písmenká,ktoré si už neprečíta nik…V tom tichu ostáva po ňom len-dlhý, smutný, prenikavý vzlyk.