Len jeden, jeden tulák

len jeden, jeden, ktorého čakáosud večného tuláka ... tulákavyšiel von na lúku...aby uvidel hviezdy,aby zaspal, priamo s nimi v objatí,napravo aj naľavo,hlavne nie sám, nech sa už nikdy sám v sebe nestratí..Aby uspávankou bol mu mesačný svit,prikrývkou tmavomodrá nočná obloha...Pomaly a iste, zaspáva....Nad tulákom...bdie mesiac..a sníva sa mu, len jeden, jeden krásny sen...len jeden, jeden, ktorého čakáosud večného tuláka ... tulákasníva sa mu... nič za to od neho nik nechce..čo bolo skutočnosťou, mení sa mu na sen,...v sne je opäť tulákom,jedným zo všetých,s deravou topánkou,s rozbitým nosom,s oblohou aj s lístím,s vetou- konečne vstaň a sa vystri!,bez priateľov, ktorých nahradili,nepriatelia blízki,na púšti a predsa stojac v kaluži.....je zas tým istým hlupákom,čo menil život na sny...len jeden, jeden, ktorého čakáosud večného tuláka ... tulákaslastne sa nadýchol..prebudil sa...obhliadol sa okolo seba-neboslnko svietilo mu jemne do tváre,pozrelo mu zrazu do očí,no strach v nich nebol...vietor pohrával sa mu s bledými vlasmi,poláskal ho po líci, ...aspoň niekto, keď tulák je sám,nie ako okolití šťastlivci...šťastlivci, no neznajúci túlanie sa-lúkou, poliami, mrakmi aj dúhou..mal na výber dve cesty- bezbranne sa poddať osudu, alebo zobrať ho do svojich rúk...vybral sa tou cestou... druhou.